DOJEM v Turci – autorský blog PhDr. Zory Mintalovej Zubercovej (I.časť)

História, kultúrne a ľudové tradície našej Turčianskej záhradky sú zaujímavé, pútavé a poučné, no aby sme ich spoznali bližšie nemusíme otvárať učebnice ani Internet. Môžeme ich vnímať aj cez históriu stravovania, stolovania, cez kuchyňu našich prastarých a starých mám. Cez to, čo pestovali, varili, piekli vo všedné dni, čo jedli cez pôsty, rodinné a výročné sviatky, no aj cez roky neúrody, cez hladomory, katastrofy a vojny, ktoré neobišli ani Turiec. Že to nie je možné? Ale je, veď kedysi sa pri stole počas jedla stretávala roľnícka aj remeselnícka rodina, pri stole sa písala história a rodinné tradície rodín miestnej inteligencie, história rodov nižšej a strednej šľachty, história i kultúrne tradície nášho mesta aj Turca. Tak si ju teda predstavme netradične cez tradičnú kuchyňu a stravu našich predkov. Súvisela s prírodnými a klimatickými podmienkami, s historickým vývojom, s náboženstvom a národnosťami žijúcimi v Turci, so zamestnaním domácich, s cestami olejkárov, šafraníkov a turčianskych obchodíkov do sveta a s mnohými ďalšími faktormi. Strava totiž nie je len každodennou samozrejmou potrebou, ale súhrnom faktov, ktoré zachytávajú a odrážajú aj historický vývoj, sociálne a spoločenské postavenie, kultúrnu úroveň a pôvod obyvateľov. Stravovanie sa počas vývoja prispôsobovalo okolitej prírode, kvalite pôdy, rastlinnému a živočíšnemu svetu, ročným obdobiam, podriaďovalo sa striedaniu pracovných a sviatočných dní, náboženstvu, pôstom a sviatkom. No stravovanie okrem toho dodnes nesie so sebou mnoho užitočných informácií a faktov, ktoré majú čo povedať aj nám. Umožnia nám spojiť minulosť s dneškom, tak ako pútavý projekt Dojem v Turci, ktorého sa veľmi rada zúčastňujem. Tak čím začnem? Asi tým, čo Turiec kedysi pri príprave stravy poskytoval našim prarodičom.

Väčšinu potravín si obyvatelia turčianskych dedín buď sami dopestovali, alebo dochovali v maštaliach a chlievikoch; zužitkovali aj lesné plody. Pred 100-150 rokmi spotrebovali len domáce suroviny, čo sa im urodili na poli alebo v záhradách. Veď roľnícke gazdiné vlastne ani nemali možnosť nakupovať potraviny v obchodoch, ani peňazí nemali a preto skôr niečo predali ako kúpili. Gazdiné predávali vajíčka, maslo, smotanu, tvaroh, kúpili najmä soľ, keď kúpili homolku cukru, tak s ňou šetrili, sladili hlavne medom. Ak mali ušetrené peniaze, kúpili korenie, inak si pestovali rôzne bylinky a čerstvé pridávali do jedál.