LETNÝ FOTO FEST 2021/Fotografia v meste

Autorské výstavy:
Jakuba Janča a Mareka Pupáka

Jakub Jančo, Pochopenie pralesa
“Pochopenie pralesa je voľná fotografická kolekcia z rôznych častí sveta. Vizuálny cestopis fiktívneho sprievodcu – bližšie nedefinovaného pozorovateľa, ktorý nazerá na ľudstvo a jeho večný boj medzi racionálnym myslením a nekontrolovateľným potením.

Usilujeme sa o veľké veci, kultivovanosť a pokrok. Snažíme sa pevne držať opraty nášho bytia vo svete – stále však s neodmysliteľnou potrebou jesť, páriť sa alebo podliehať pudom. Táto séria je kompozíciou voľných naratívov hľadajúcich abstraktný, no pritom stále reálny priestor, v ktorom tieto ľudské motivácie medzi sebou zápasia.

Zaujímam sa o dennodennú realitu, našu snahu predvídať svet a orientovať sa v ňom. Rovnako však aj o to, čo tejto realite predchádza – isté pred-pochopenie, alebo fakt, že aj tie zdanlivo najracionálnejšie rozhodnutia majú svoje korene v nevyslovenej živočíšnej realite,     v zákonoch akcie a reakcie. Sme kultúrne živočíchy, niekedy viac kultúrne, inokedy viac živočíchy – s ochotou racionalizovať či priamo skrývať svoje telesné potreby a s problémom prijať kašovitú povahu našej fyzickej identity.

Či sa už jedná o mesto alebo džungľu, snaha o pochopenie pralesa je nekonečný proces. All-you- can-eat preteky, v ktorých treba bežať ako o život, aby ste aspoň pevne stáli na svojom mieste. Nutnosť hľadať dôvod našej existencie je potom už len pridanou hodnotou, prchavým luxusom pozorovať seba či niekoho iného ako sa prediera svetom.

Pralesu však stále rozumieme inštinktívne, telesne a mimo kapacít jazyka – asi ako keď máme pocit, že nás niekto pozoruje z tmy, pretože by to bola rovnaká tma, do ktorej by sme sa s takým úmyslom sami ukryli.”

Jakub Jančo

Marek Pupák, Bude dobre

“Celé sa to začalo tisíce kilometrov od nás. V počiatočných štádiách sme tomu nepripisovali žiaden veľký význam a brali sme to ako obyčajnú správu, ktoré sme už počuli. Stále, aj v momente, kedy sa už pandémia nachádzala na našom kontinente, sme si naivne mysleli, že za naše hranice nepríde. Mýlili sme sa.

Odvtedy žijeme zvláštnu dobu, na akú sme neboli zvyknutí a ktorá prevzala kontrolu nad našimi dňami. Fotografia je pre mňa úžasná v tom, že ma aj vo chvíľach, kedy mám strach a obavy, núti dávať pozor na to, čo sa vo mne deje a hľadať na to odpovede či podobnosti.

Vo fotografickej sérii Bude dobre som sa nechcel zameriavať na prázdne ulice a ľudí s rúškami. Bolo pre mňa zaujímavejšie denníkovou formou sledovať, ako mi novovzniknutá situácia diktuje pocity a ako som sa spolu s ňou menil. Tieto fotografie sa snažia byť sprievodcom po mojej osobnej ceste v súvislosti s koronavírusom.”

Marek Pupák