Známi neznámi (v týchto časoch) – Divadelní ochotníci z Turca

Počas roka 2020 divadlo na Slovensku oslavuje viaceré jedinečné jubileá  – a paradoxne práve v tomto roku nedostalo patričný priestor nielen na svoj bežný chod a prácu, ale ani na oslavy. Je nám ľúto, že nie je možné odprezentovať čarovný svet divadla v plnej jeho kráse tak, ako si to väčšina umelcov naplánovala. Preto sme sa v TKS rozhodli venovať októbrový cyklus „Známi neznámi (v týchto časoch)“ spomínanej téme.

Hľadali sme intímne výpovede, ako by sa vyznali zo svojho vzťahu k divadlu, tí najpovolanejší… 

Jesennú tému venovanú divadlu sme sa rozhodli uzavrieť turčianskymi divadelnými ochotníkmi, ktorí nám poskytli rýchle rozhovory 🙂

 

Ján Černák, divadlo Lipovec : 

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“? Divadelné predstavenie Coriolanus v Slovenskom komornom divadle

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote?  V bežnom živote si nosím nevyhnutnosť sledovať divadelné predstavenia nadriadených v ich tragikomédiách

3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …? Divadlo DISK z Trnavy
4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili? Toleranciu a pochopenie ľudí
5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli? V galérii pri obrazoch

 

Branko z VODY Vrútky :

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ? Javisko ako také od 7 rokov, tanečne vystúpenia, ako herecké o 10 rokov neskôr od 17-tich.

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote? Rovnako ako na javisku ma človek „iba“ svoj hlas, prejav a charakter, niekedy ho udáva postava v bežnom svete osobnosť.

3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …? Improvizácia bez prezradenia sa divákovi

4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili?  Žiadnu, naučil som sa vždy texty 🙂

 

Igor Mikula zo Znievskeho rado/sť/dajného divadla : 

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ?

Prvý kontakt na divadelných doskách mám taký, že ma okolo roku 1989 vzali u nás v Kláštore ako záskok za chýbajúceho herca v Palárikovej hre Dobrodružstvo pri obžinkoch. Hral som ženca, museli sme na javisku spievať a  tancovať, bol som dosť drevený,

ale bral som to veľmi zodpovedne… 🙂

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote? Asi by som chcel i v bežnom živote nosiť viac radosti a eufórie, tá divadelná je neopísateľná..

3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …? Divadelnou krásou je pre mňa súznenie.. Jednak medzi hercami na javisku, ale aj medzi hercom a divákom…

Vtedy si na javisku hovorím, nech to trvá večne..:-)

4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili? Asi to, že v divadle neplatí, že vždy Ti všetko vyjde /chvalabohu/ a aj to,že každou reprízou musíš na javisku začínať odznova..

5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli? Asi by ste ma inde nenašli…. 🙂

 

Pavla Musilová : 

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ? Áno. A odvtedy sa snažím, aby to zažili aj iné decká.

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote? Moja dcéra sa volá NaTália – čo ti poviem…

4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili? Že máte vďaka divadlu možnosť nájsť ozajstných ľudí

5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli? U mňa presne naopak

 

Peter Kašík, DS „Za Váhom“ Lipovec : 

Dobrý deň!

Na úvod mi dovoľte pozdraviť všetkých divadelníkov. Od najmenšieho ochotníckeho súboru v najzastrčenejšej  dedinke až po našu prvú scénu v hlavnom meste v tomto pre divadlo tak pamätnom roku!  Divadlo si nezaslúži okolnosti za akých si pripomína svoj rok. Ale čo už zmôže… Kulisy si často nevyberáme, ale hrať treba !… Všetci divadelníci si v týchto dňoch zaslúžia o to väčšiu úctu, podporu a obdiv. A zároveň prianie: Vydržte !… Rok 2020 vojde do dejín a každý si ho v pamäti uloží podľa prežitého, videného či počutého, ale len budúcnosť ukáže aké hlboké zmeny zaseje v našich mysliach… Verím, že divadlo v tejto skúške obstojí, že nestratí svojich priaznivcov. Naopak, že si získa nových…

Sám patrím k dlhoročným priateľom divadla, ako ochotník som začínal koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia v trápne insitnej agitke zameranej na pranierovanie alkoholizmu v dedinskom prostredí.  Aj keď to nebola práve  „Divadelná krása“, ochotníčenie sa mi dostalo pod kožu a je tam doteraz… Napriek tomu necítim potrebu  čokoľvek divadelné ťahať do bežného života. Pretože bežný život je často jedno veľké divadlo… A dáva nám lekcie. Je na každom z nás, čo si z nich odnesieme. …Všetci sme tak trochu herci.

Prajem veľa šťastia, zdravia a trpezlivosti !