Známi neznámi (v týchto časoch) – Ján Topercer

Milí naši priaznivci, pripravili sme pre vás sériu krátkych rozhovorov so zaujímavými, známymi ľuďmi. Oslovili sme našich kamarátov, známych, spolupracovníkov a radi by sme vám aj týmto spôsobom sprostredkovali známe osobnosti z trochu inej strany, ako ich bežne poznáme. Položili sme im zopár zdanlivo jednoduchých otázok.

Na nedeľu sme si pripravili podnetné a briskné myšlienky Jána Topercera, popredného turčianskeho ekológa a ornitológa, vedca s básnickou dušou a spisovateľským perom – veď posúďte sami!

1, Čím sa v týchto dňoch zaoberáte?

Chodím do Turca, Fatier, Tatier aj inde skúmať vtáky, ich prostredia a čo s nimi robí napríklad tento ďalší v rade drsne suchých rokov. Píšem vedecký článok o orlovi krikľavom a o tom, čo všetko ho vedie pri výbere miesta na hniezdenie. Ak treba, napíšem občas aj dáky paragrafovane-odborný „líbesbríf“ našim či európskym úradníkom. To keď mám dôkazy, že vo veciach prírody konajú neinformovane alebo nezákonne alebo nekonajú vôbec (najčastejší prípad). A venujem sa viac blízkym ľuďom. A trochu aj záhrade. A čítam. A cvičím si hlbšie sústredenie a sceľovanie rozdrobeného času (dakedy ťažšie ako hľadanie strateného času). A len veľmi výberovo čumím do debny. Zvlášť na ten už pomerne dosť zacyklený seriál „Koronáda“ s monotónnym – prípadne stereotypným – mediálnym meldovaním na motívy že testovaní-nakazení-vyliečení-zomretí-zavretí-otvorení-spotvorení a o úspechoch (staro)nových živočíšnych druhov a plemien ako dedko domasedko, rúškatec domajedz a jorkširský interiér (ktorým ináč držím palec). Jedným dnu-druhým von púšťam aj tie sprievodné, dakedy až feldvéblovsky-agitpropčícke reči o vojne s vírusom a prvej línii boja a gerojoch z Tesca a tak. Priveľmi mi totiž pripomínajú tú „večne živú“ rinčivú minulorežimovú hantírku triedneho boja a diktatúry proletariátu, čo sa celkom rýmuje aj s doktoriátom či marketeriátom :). A tak trochu maskuje o. i. takú zásadnú otázku, či ozajstnou prvou líniou obrany proti akejkoľvek nákaze nebude ten prirodzený, evolučne „odladený“ imunitný systém v každom z nás a prirodzená starostlivosť oň. Rovnako ako o „imunitný systém“ Zeme. Napríklad o to, čo po nájazdoch všetkých tých „rozvojárov“ ešte zostalo z pralesov v Amazónii a Kongu a Indonézii a Novej Guinei – a u nás.

2, Príroda sa na jar prebúdza – čo ste z nej zavnímali Vy?

Každým zmyslom čosi a všetkými zmyslami ešte čosi naviac. Hmatom napríklad rôzne mikrokrajinky v kôre líp, javorov, jaseňov a hrabov. Aj s mikrolesíkmi machov a lišajníkov a mikrotrávnikmi rias na nej. Najlepšie tak aktívne – pri lezení na tie stromy. (V rámci domáckej telesnej výchovy odporúčam najmä Jankom Otesánkom a ich priateľkám Zitkám Obezitkám :). Nosom som zas ťahal prchavé, sviežo pelisté vône kvitnúcich trniek alebo čriemch, alebo devätoro vôní deväťsilov v dolinách. Alebo jemnučké vôňky mykoríznych húb a aktinomycét v pôde pod sviežou jedľobučinou. Alebo stelúce sa pachy líšok a kún a či už dlho premnožené pachy diviakov a jeleňov (chcel by som mať aspoň desatinu vlčieho čuchu!). No a aj (ajajaj) dusný smrad šesťkrát striekanej repky kdesi na zerodovanom kolchoznom láne. Ako každú jar som koštoval kyselkavo-štipkavo-slizko-sladké chute nalievajúcich sa púčikov líp, javorov, liesky, hrušky, brezy, bršlenu (jeho kôra chutí aj zveri) a listov skoro všetkých mrkvovitých okrem boľševníka a bolehlavu. Do uší sa mi vždy na jar ledva vprace všetko to, na čo sa nechytá ani Stravinského Svätenie jari s Petruškom a Vtákom Ohnivákom dokopy. Všetky tie spriahnuté lesné, kroviskové, lúčne, vodné a iné filharmónie vtákov a hmyzov a iných zverov, spúšťajúce každé ráno hotovú zvukovú záplavu na ináč dosť zosušenú krajinu. Túto jar z nej vytŕčala napríklad naša najmenšia volavka – bučiačik, ktorého samček v tŕstí istej turčianskej mokrade vytrvalo tlmene breškal ako malý znudený psík. Alebo podobne zašitý chriašteľ vodný, grúliaci ako trochu menej znudené prasa (krása!). Alebo „prruit-prruit“ ukecaných pestrých včelárikov zlatých, zaletujúcich zobnúť si z roja včiel na neďalekej kvitnúcej vŕbe. Alebo monotónny cvrkot svrčiakov riečnych a zelenkavých, pripomínajúci kobylky zalezené v močiaroch. Alebo upútavkovo volajúci dudok v starých stromových lemoch pasienkov. No a kráľ zmyslov zrak sa išiel ukraľovať zvlášť na rozvíjajúcich sa fatranských bučinách a sutinových lipových javorinách s prelínajúcim sa 3D morfingom rastových foriem bukov, javorov, jaseňov, líp a brestov a ich korunových architektúr a spôsobov vetvenia a olisťovania a kvitnutia a farieb a tvarov listov a ich správania sa v hmle-vetre-daždi-snehu, pri ktorom už celkom neviete, či je ešte z tohto a či už z druhého brehu. Ale zaujali aj jednotlivôstky. Trebárs taká beluša – biela volavka akoby ulietnuvšia z obrazu Tivadara Kosztku Csontváryho.

3, Čo je pre Vás krása?

Jaj, tieto rúfusovské otázky! Po prvé, už som dosť povedal. Po druhé, dopoviem na spôsob evolučných biológov: krása je všetko, čo sa za tých 4 – 7 a viac miliónov rokov navinulo (nezriedka aj namotalo) do ľudského genofondu a čo sa v každom jedincovi zas odvinie (nezriedka aj odmotá) typicky vtedy, keď vidí vychádzať Slnko alebo Scarlett Johanssonovú alebo začuje slávika – alebo chytí žeravý uhlík či stupídne stúpi na čmeliaka. (Alebo stratí smartfón.)

4, Turčianske kultúrne stredisko je bývalé Osvetové stredisko. Čo si predstavujete pod pojmom OSVETA?

Vrhať svetlo do sveta. Svetlo poznania, vkusu, morálky, (dobrej) vôle. Čo je, pravda, dačo iné ako vrhať guľu. Alebo nôž. Alebo blato. (Hoci zas vrhnúť reumatikovi na koleno trochu piešťanského blatka je možno aj lepšie ako osveta.) No a vrhať svetlo nie hocijaké, ale to jasné slnečné svetlo denné, nielen dáku vopred vyfiltrovanú červenú, modrú alebo inú protežovanú farbičku z jeho spektra.

5, Súčasťou našich životov sú aj tradície. Máte nejakú srdcu blízku tradíciu z rodiny, prípadne z oblasti, kde ste vyrastali, ktorú dodržujete?

Po starkom z maminej strany a po mame napríklad zvyk rozhodovať sa podľa „sedliackeho“ rozumu vo svetle faktov a skutkov (nie pekných rečičiek). A to v tom už spomínanom svetle prirodzenom dennom, nie v jeho červených, modrých či iných ideologických výhryzoch.

6, Čo na Vás pôsobí ozdravujúco, alebo čo robíte, keď sa necítite dobre? Podeľte sa s „babskou radou“ 🙂

Typicky nedisciplinovane sa podelím s radou chalanskou:) Stále mi robí dobre vyliezť do koruny stromu. Porozhliadať sa odtiaľ. Preskočiť jarok. Hodiť „žabku“ na tíšine rieky. Nájsť hniezdo jastraba. Alebo špeci bylinku do čaju. Vyškriabať sa na dáku pekne „strapatú“ skalu. A vôbec dostať tie svoje šunky nešunkovité niekam inam ako na stoličku v „ofise“ alebo v reštike.

7, Bez čoho by ste nevedeli byť, alebo len veľmi ťažko?

Bez prírody, pohybu a daktorých ľudí. (Byť bez seba, to mi ešte občas ide.)

8, Obľúbený strom, bylinka, kvet?

Stromy: už spomínané bresty (až na brest litovský:), hrab, duby. Bylinka: každá, vrátane debyliniek :). Kvet: detto, vrátane „hřbitovního kvítí“ a bublinatiek mediálnych.

9, Máte „zázračné jedlo od mamičky“ na zaháňanie svetabôľu?

Hovädzí vývar so zeleninou.