Známi neznámi (v týchto časoch) – Tatiana Čabáková

Milí naši priaznivci, pripravili sme pre vás sériu krátkych rozhovorov so zaujímavými, známymi ľuďmi. Oslovili sme našich kamarátov, známych, spolupracovníkov a radi by sme vám aj týmto spôsobom sprostredkovali známe osobnosti z trochu inej strany, ako ich bežne poznáme. Položili sme im zopár zdanlivo jednoduchých otázok.

Dnes prinášame posledný zo série jarných rozhovorov s Tatianou Čabákovou – pôvodom z Martina, dlhodobo žijúcou v Prahe, autorkou jedinečnej reportážnej knižky SAMET 1989, moderátorkou v slovenskom magazíne Stretnutie na Rádiožurnálu a rozhlasovou publicistkou

http://bonafideos.cz/content/slovensk%C3%A1-mozaika-s-t%C3%A1%C5%88ou-%C4%8Dab%C3%A1kovou

1, Čím sa v týchto dňoch zaoberáte?

Mám v Prahe dve práce, každá je v celkom inej oblasti. 18 rokov šéfujem Nadaci pro rozvoj vzdělání, tam je to o radosti, pretože pomáhame deťom a študentom v ich raste. V čase korona krízy nám nadnárodná počítačová firma darovala staršie notebooky, pre ktoré aktuálne vyberáme nových majiteľov. Sú to deti v pestúnskych rodinách alebo zo sociálne slabých rodín v Česku i na Slovensku. Ako vieme, počítač začal byť pre deti, ktoré sa museli učiť z domu, nutnosťou. Mnohé k nim však prístup nemajú. V mojej druhej práci sa venujem celkom inej činnosti. Som rozhlasová publicistka, a tak môj denný chleba sú rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Pred pár dňami som sa stala dramaturgičkou slovenského vysielania Českého rozhlasu v Prahe. Teraz oslovujem nových spolupracovníkov a vymýšľam témy, ktoré budeme vysielať v lete. Keďže sa v kultúre a umení fyzicky nič moc nedeje, nie je to jednoduché. Najradšej sa ale teraz venujem práci v záhrade, ktorú sme nedávno kúpili. Nikdy by som o sebe nepovedala, že ma niekedy bude hlboko napĺňať to, že budem okopávať záhony, sadiť ríbezle, tekvice a patizóny. A áno, ten čas nastal. Tam som šťastná.

2, Príroda sa na jar prebúdza – čo ste z nej zavnímali Vy? 

Včera sme sa boli s manželom prejsť v okolí našej záhrady v Zadní Třebani a úžasný zážitok, okrem vône z jazmínových a bazových kríkov, ktorá bola všadeprítomná, nám spôsobili žaby. Ich prekáračky boli dokonalé. Môj moravský manžel mi hovorí: „Tak toto jsou Žabokreky :).“ Ja mu na to: „Alebo Žabovřesky?“ (mestská časť v Brne). Zhodli sme sa, že sa to viac podobá na nežné kreky ako vresky.

3, Čo je pre Vás krása?

 Súlad, ktorý vnímam, nielen očami.

4, Turčianske kultúrne stredisko je bývalé Osvetové stredisko. Čo si predstavujete pod pojmom OSVETA?

 Šírenie svetla tam, kde je tma a nevedomosť.

5, Súčasťou našich životov sú aj tradície. Máte nejakú srdcu blízku tradíciu z rodiny, prípadne z oblasti, kde ste vyrastali, ktorú dodržujete?  

Mám, ale paradoxne, nie je mi srdcu blízka. Z akéhosi iracionálneho dôvodu trvám na tom, a to i s dcérou, aby nás manžel na Veľkú noc oblial. Hoci v Karvinej, odkiaľ pochádza, takéto zvyky rozhodne nepestujú. Museli sme ho presvedčiť, že to je nutné pre náš zdravý rast v nasledujúcom roku, haha.

6, Čo na Vás pôsobí ozdravujúco, alebo čo robíte, keď sa necítite dobre? Podeľte sa s „babskou radou“ 🙂  

 Záleží, čo myslíte tým „necítiť sa dobre“. Hlavne teraz v korona kríze, keď som nemohla ísť tri mesiace na Slovensko, som sa necítila dobre, keď mi chýbala moja rodina a priatelia. Je naozaj zaujímavé zažiť v demokratickom zriadení zatvorené hranice a pocit neslobody, nemožnosť ísť domov. Takže pomáhali rozhovory cez telefón. A ja všetky neduhy na tele i duši liečim bylinkami. Zbiera a i pestuje ich moja mama na Karvaša Bláhovca, a keď z nich miešam v Prahe čaje, úplne cítim tú silu fatranskej čistej prírody. Už len myšlienka na fatranské lúky je pre mňa liečivá.

7, Bez čoho by ste nevedeli byť, alebo len veľmi ťažko?

Bez svojej láskyplnej rodiny.

8, Obľúbený strom, bylinka, kvet?

Čerešňa, levanduľa, hortenzia

9, Máte „zázračné jedlo od mamičky“ na zaháňanie svetabôľu?

Moja mama fantasticky varí, pečie, zavára, vie dokonale šiť, vyšívať, štrikovať, háčkovať, pestuje zeleninu a kvety. Ale za zázračné považujem jej „ Haló?“, vyslovené potešeným hlasom, keď mi dvíha telefón. Keď s ňou volám, jej hlas ma prenesie domov, do Vrútok. To zaháňa môj svetabôľ, homesick, Heimweh, smútok za domovom.