Nezaradené

V rámci festivalu neprofesionálneho umenia TVOR•BA
Vám prinášame virtuálnu výstavu ocenených fotografií z celoštátnej súťaže AMFO 2020.

Kurátorka výstavy Lenka Adamčáková jej dala názov

„Cez okno“

V okne s výhľadom na nočné mesto sa zrkadlí tvár dieťaťa.
O niečo ďalej, o niečo neskôr sa mačka príjemne rozvaľuje na ráme okna otvoreného dokorán.
Pozri sa cez okno!
Pusti dnu svet plný rôznorodých pohľadov.
Objav okno, cez ktoré sa na teba zvedavo díva modrooká krásavica.
Okno, v ktorom zastal čas.
Okno, ktoré treba trochu poumývať,
či okno, v ktorom sa zrkadlí vrstevnatá realita súčasného prežívania.

Link na výstavu CEZ OKNO

PO) LETNÝ FOTO FEST 2020

8. ročník edukačno-prezentačného podujatia

Počas netradičného (COVID 19) 8. ročníka sa priaznivci fotografie môžu tešiť na viaceré výstavy umiestnené na pešej zóne mesta Martin ako aj v Turčianskom kultúrnom stredisku      v Martine. Tohto roku sa jedná o výstavy reportážne, ale aj zachytávajúce našich „susedov“ v ich najrozmanitejších podobách aj keď vzhľadom k epidemiologickej situácií, výstavy budú bez sprievodných podujatí, ako sú  besedy, prezentácie a diskusie s autormi. Túto skutočnosť vnímame, ako veľkú stratu hlavne pre fotografickú verejnosť.

PEŠIA ZÓNA MARTIN – výstava fotografií:

HOMELAND (2016) – Boris Németh

Homeland je projektom o nacionalizme v nás. Môžeme ho však čítať aj ako portrét rozkladajúcej sa spoločnosti, či ako cyklus o hľadaní národnej identity. Nemá podobu klasického dokumentu, je skôr sériou vizuálnych reprezentácií aktuálnych celospoločenských nálad – strachu, hnevu, rozčarovania, beznádeje.

Boris Németh sa vo fotografiách vyhýba reportážnej doslovnosti a priamočiarosti, očisťuje ich od prvoplánových metafor či ľahko čitateľných príbehov. Ak zobrazuje jedinca, nekonkretizuje ho. Fotografuje ho zväčša z diaľky, s tvárou odvrátenou od objektívu alebo ho izoluje v bizarných prostrediach. Premieňa ho na symbol človeka utláčaného systémom, splývajúceho s davom alebo dobrovoľne opúšťajúceho spoločnosť.

Aj do zátiší vkladá obrazy nefungujúceho systému, náznaky silnejúcich extrémistických prejavov a pokrivenosti vlasteneckého cítenia. Tradičný slovenský symbol – Jánošík, je odrazu len vyprázdnenou formou, do ktorej si môžeme dosadiť mýtus uspôsobený podľa našej ľubovôle. Aj muchotrávka uprostred vypusteného bazénu je len umelým parazitujúcim elementom.

Výsledky prieskumu verejnej mienky – Eurobarometer z jesene 2015 priniesli zistenie, že Slováci majú spomedzi krajín Európy najmenšie pochopenie pre spolužitie s inými náboženskými, etnickými či sexuálnymi skupinami. Narastajúce prejavy xenofóbie                  a radikálne pravicových názorov tieto výsledky len potvrdzujú. Kedy sme prestali byť tým povestným pohostinným národom? A boli sme ním niekedy vôbec? Cieľom projektu Homeland nie je moralizovať, ale skôr znepokojiť, zneistiť. Pretože práve to môže byť cesta, vedúca k diskusii a k odpovedi na otázku, ktorú podvedome vyvoláva záverečná fotografia katalógu: Kto a čo všetko môže spolunažívať v jednej domovine?

Michaela Pašteková, kurátor

TURČIANSKE KULTÚRNE STREDISKO V MARTINE – výstavy fotografií:

Bratislava-Košice (a späť) – Boris Németh

Keď sa v roku 2007 dnes už expremiér Robert Fico vyjadril k dostavbe iluzórnej diaľnice D1, vyhlásil, že do roku 2010 by mala spojiť západ s východom. Dodnes sa tak nestalo.

Premýšľam nad tým, čo by bolo, ak by sa to podarilo. Či by sa zmazali, alebo aspoň do určitej miery eliminovali rozdiely, ktoré medzi regiónmi a Bratislavou existujú. Ako by ľudia rozmýšľali, čo by robili a ako by vnímali krajinu a či by bolo Slovensko odrazu chápané všetkými rovnako a hlavné mesto by prestala byť „štátom v štáte“.

Na trati Bratislava-Košice pozorujem krajinu, ľudí a situácie a hľadám definíciu toho, čo znamená byť Slovákom. To sa dá podľa môjho názoru pochopiť jedine poznaním krajiny,       v ktorej žijem. Posledné dva roky priniesli Slovensku veľa dôležitých udalostí. Jednou z prvých bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá rozhýbala krajinu k obrovskej aktivite, následne k úpadku silnej, dlhoročne vládnúcej strany, no na druhej strane aj vzostup extrémneho nacionalizmu a nenávisti, mierenej voči menšinám a etnickým skupinám.

Moje predošlé projekty riešia problematiku falošného a prázdneho hejslováctva dlhodobo        a komplexne. Bratislavu- Košice a späť som poňal portrétovo. Mojou snahou je zobraziť ľudí, ktorí sú nositeľmi týchto udalostí. Tie sú trpko-smutné, niekedy úsmevné, ale stále trochu nakrivo.

Radiála od západu na východ mi ponúkla zachytiť ľudí v ich prirodzenom prostredí, nie situačne, skôr príbehovo. Nejedná sa o okamihy, ktoré sa stanú a následne zaniknú. Každá      z fotografií si nesie svoj príbeh s odkazom na minulosť a presahom do našej budúcnosti.

Projekt Bratislava-Košice a späť je jedným veľkým portrétom Slovenska, ktorý som poskladal z výrazných momentov. Ak by sa ma niekto opýtal, koľko hodín strávených v aute ma to stálo, odpovedal by som, že netuším. Veľa.

Výstavy fotografií Fotoskupiny zo Žiliny – Just a Natruc a Fotoskupiny z Martina TuFoTím.
Fotoskupiny si pripravili tému “Susedia”. Tu zachytávajú rozmanitosť pohľadov nielen na ľudí, žijúcich v našom susedstve.

Podujatie organizačne zabezpečuje Turčianske kultúrne stredisko v Martine
v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a Martinský klub priaznivcov cestovania. Podujatie je podporené z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a spolufinancované s podporou Žilinského samosprávneho kraja.

Trvanie interiérových výstav 2. novembra 2020 – 18. januára 2021.

Tešíme sa na Vašu účasť, veríme, že Vás výstavy zaujmú.

Radoslav Pančík

Bez hraníc

X. ročník cestovateľského festivalu

5. – 7.  november 2020

“Hranice? Nikdy som žiadnu nevidel, ale počul som, že existujú v mysli niektorých ľudí.”  Thor Heyerdahl

V sobotu 7. novembra neskoro večer vyvrcholil program jubilejného desiateho ročníka festivalu Bez hraníc. Tohto roku bol iný, bol venovaný verejnosti a to prostredníctvom online prezentácií, čo organizátorom festivalu v tejto (COVID) dobe umožnilo zachovať kontinuitu podujatia.

„Organizovať online festival bola pre organizátorov výzva, ale sme nesmierne šťastní, že sme sa s ňou popasovali a najmä, že prišli skvelí ľudia, hostia, s ktorými sme sa aspoň na chvíľu mohli preniesť aj na inú stranu sveta. Máme za sebou dekádu. Pred mesiacmi sme vymýšľali ešte rôzne veci na oslavu jubilea, jedno bolo isté – chceli sme, aby bol 10. ročník výnimočný. Vtedy sme ale netušili, že nič z našich nápadov nebude možné uskutočniť, no festival výnimočný bezpochyby bol.“

Matej Pančík, člen organizačného štábu

Festival už tradične priniesol rôzne zaujímavé témy zamerané na rôznorodosť kultúr, ale aj obdivuhodné výkony v horolezectve, či expedičnej turistike, ale najmä nastolil rôzne témy k ľudskoprávnym otázkam.

Prostredníctvom prezentácií, ale aj festivalových aktivít sme vytvorili priestor na spoznávanie kultúrnych a spoločenských rozdielov v jednotlivých kútoch sveta, v snahe znižovať mieru predsudkov a intolerancie, čo je v dnešnej dobe tak dôležité. Zároveň sme jednotlivými činnosťami podujatia priamo podporili aktivitu verejnosti, ktorá sa mohla aktívne prejaviť najmä na pripravenej festivalovej súťaži FEST FOTO,  ako aj súťaži HORE NA HOLE, pri ktorej mohla verejnosť aspoň takto symbolicky uskutočniť výstup na Chatu na Martinských holiach, kde sa v minulosti premietali prevažne horské prezentácie v rámci festivalových dní.

Aj po skončení festivalu sa bude môcť verejnosť tešiť na tematické výstavy fotografií dvoch fotoskupín, TuFoTím z Martina a Just a Natruc zo Žiliny. Tiež tematické kolekcie fotografií Borisa Németha pod názvom HOMELAND 2016 a Bratislava – Košice (a späť) 2020. Výstavy sú inštalované v priestoroch Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine a na pešej zóne Mesta Martin. Pozrieť si ich budete môcť do 18. Januára 2021.

Podujatie organizačne zabezpečil Martinský klub priaznivcov cestovania a Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Je realizované s finančnou podporou Mesta Martin.

Sprievodné podujatia – výstavy fotografií sú podporené z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a spolufinancované s podporou Žilinského samosprávneho kraja.

Na záver ďakujeme hosťom, o ktorých tento festival je. Veľké poďakovanie patrí samozrejme aj všetkým sponzorom a partnerom, ktorí podujatie podporili a bez ktorých by to nebolo.

Ďakujeme, že ste festival sledovali a veríme, že o rok sa už vidíme v plnej sále.

Radoslav Pančík

Manažér pre ZUČ
Metodik pre fotografiu, film, vzdelávanie a výtvarníctvo
Turčianske kultúrne stredisko v Martine