Výstava SLOBODA – AMFO 2026
Sloboda –
jej trajektórie v čase a priestore, v konaní, myslení, pocite..
Dá sa extrahovať, zviditeľniť, zmyslami či inak uchopiť a ukotviť čosi také krehké a inherentné?
Pomyselný priestor, v ktorom cirkuluje vzduch…
Samozrejmosť, s akou vzduch denne vdychujeme a vydychujeme a myslíme si, že to tak ostane už navždy..
Známy nemecký filozof 20. storočia Martin Heidegger (1889 – 1976) vnímal slobodu jednotlivca v schopnosti žiť autentickým ľudským bytím (Dasein), a to nielen v možnosti slobodne sa rozhodovať medzi viacerými alternatívami. Pre Heideggera sloboda priamo súvisela so schopnosťou alebo neschopnosťou človeka byť pravdivo, autenticky sám sebou vo svete, ktorý takým nemusí vždy byť.
Keď hovoríme o slobode, nemôžeme opomenúť formy opresie a moci, ktoré sa ju snažia redukovať. Žijeme v slobodnej demokratickej spoločnosti, no sme naozaj slobodní*é?
Už od detstva sme od okolia vystavovaní*é rôznym formám subtílneho útlaku, akými sú napríklad stereotypy (chlapci nikdy neplačú, dievčatá sa takto nehnevajú), predsudky, očakávania či rôzne hlboko zakorenené presvedčenia, ktoré môžu byť toxické i vtedy, keď sa tvária ako dobre mienené rady. Naše životy aj my samotní*é sa stávame objektmi posudzovania a hodnotenia iných.
Algoritmy sociálnych sietí: reklamy, trendy, médiá, nám ukazujú, ako by sme mali žiť, vyzerať, myslieť, cítiť, čomu by sme mali veriť a čo nakupovať. Keby sa Heidegger narodil ako mileniál, alebo skôr príslušník generácie Z, možno by dnes scrolloval TikTok a pridával videá s hashtagom „To by cringe is to be free“ a vyzýval k spomínanej autentickosti v priestore, ktorý nesie výrazné znaky posudzovania, kritiky a sociálneho tlaku prispôsobiť sa.
Rodina, kultúra, jazyk, miesto, sociálne prostredie, minulosť – mnohé z toho sme si nevybrali. Tým sa téma slobody prirodzene prepája s témami identity, pamäti, tela, osobnej skúsenosti, času a miesta, domova, vzťahov, spoločnosti..
Fotografie výstavy SLOBODA reflektujú slobodu v jej krehkosti, pominuteľnosti, nejednoznačnosti, autenticite, kráse, banálnosti či ne/obyčajnosti. Katalóg ponúka pestrý výber takmer 40 snímok autoriek a autorov, ktoré*í zachytili tému slobody a ponúkli tak vlastný pohľad na danú problematiku. Vidíme rôzne zobrazenia, od intímnych osobných príbehov cez snímky každodennosti, momentky aj inscenovanú fotografiu, experiment, výsek krajiny či architektúry, vytvorené aj nájdené zátišia, rozmanité formy portrétu, celky aj detaily.
Fotografie odhaľujú vlastnú imagináciu aj osobnú alebo prenesenú skúsenosť. Stávajú sa svedectvom, ktoré vypovedá o komplexnosti a rozmanitosti témy Sloboda: O vybočení zo zažitého rámca. O odvahe vidieť a robiť veci inak. O autenticite. O inakosti. O dôvere. O ilúzii. O predstavivosti. O vnútornom boji. O neistote. O strachu. O radosti. O ľahkosti bytia. O potrebe rásť a vyvíjať sa. O voľnosti pohybu. O vzájomnosti. O porozumení a súzvuku. O potrebe oddychu. O potrebe priestoru. O maskách a ich zhadzovaní. O identite. O hraniciach. O pamäti. O spoločenskej zodpovednosti. O každodennosti. O krehkosti. O poli možností. O snoch a túžbach.
Hovoria aj o tom, že tému slobody nejde zredukovať na holubicu letiacu oblohou či záber plota s ostnatým drôtom. Žijeme vo svete plnom vizuálnych obrazov, sme nimi presýtení. Sloboda je predovšetkým dovoliť si myslieť inak, nebáť sa vykročiť z komfortnej zóny do neistoty. Môže to byť dobrodružné i ľahko znepokojivé. Ale to zaujímavé zväčša vzniká za pomyselnou hranicou komfortnej zóny. Tam, kde si autor*ka dovolia byť autentický*á, experimentovať, robiť chyby, nebáť sa dívať na svet z inej ako obvyklej perspektívy, hľadať nové formy, príbehy, uhly pohľadu.
Mgr. art. Andrea Juneková
kurátorka výstavy
