DOM,DOMOV

O odsťahovaní sa zo Slovenska uvažuje takmer štvrtina populácie. Hlavnými dôvodmi sú životná úroveň (68 percent) a politická situácia (60 percent). Najčastejšie pritom ide o mladých ľudí. Vyplýva to z online prieskumu, ktorý bol realizovaný v januári 2024. So sťahovaním sa do nového mesta či krajiny nedochádza len k zmene sociálneho a kultúrneho prostredia. Každý takýto odchod však nie je len zmenou adresy, ale aj redefiníciou domova. Práve vtedy sa vynárajú základné otázky: Čo je to domov? Je to fyzické miesto, alebo len pocit, ktorý si nesieme v sebe? Je to priestor ohraničený štyrmi stenami, alebo sú to vzťahy a predmety, ktoré v nás oživujú spomienky?

Dom nie je len stavba z betónu a tehál; je to prvotný rámec nášho bytia, útočisko, v ktorom sa učíme vnímať svet. Skutočný domov však presahuje fyzické steny. Je to nehmotná atmosféra utkaná zo vzťahov, vôní a spomienok. Môžeme ho nájsť v teple kuchyne, v dôverne známom hluku od detí, šume prírody alebo v drobnosti, ktorú si ako jedinú zbalíme pri sťahovaní. V ére mobility sa navyše domov stáva dynamickým procesom. Už nie je pevným bodom, ale hodnotou, ktorú si nosíme so sebou – do prenajatých bytov,
digitálnych priestorov či komunít priateľov. Táto istota je však krehká. Bezdomovectvo, nútené vysťahovanie, vojny či klimatické zmeny odhaľujú, akým privilégiom je mať bezpečné bývanie. Pre mnohých sa tak domov stáva synonymom straty, násilia alebo odlúčenia. V tejto rovine sa ukazuje aj ako politická kategória – ako otázka moci, nerovnosti a práva. Kto má nárok na domov a komu je odopieraný?

Umenie otvára možnosť tieto protiklady pomenovať a vizualizovať. Fotografie skúmajú, čo znamená mať alebo nemať domov, ako sa domov vytvára a ako sa rozpadá. Zviditeľňujú
hranice medzi súkromným a verejným, medzi bezpečím a ohrozením, medzi tým, čo si nesieme v pamäti, a tým, čo dokážeme nanovo vytvoriť.

Výstava Dom – domov predstavuje tieto rôznorodé vrstvy prostredníctvom fotografie. Zachytáva intímne momenty, ktoré definujú teplo domova – od rúk miesiacich cesto až po detskú hru v skrytých zákutiach bytu. Všíma si architektúru každodennosti – osamelý dom v dokonalej krajine či anonymné okná panelákov, za ktorými sa odohrávajú osobné príbehy. Zároveň však nemlčí o krehkosti a strate: obrazy ľudí bez domova, dočasných príbytkov v podobe stanov a karavanov, alebo len tichá neprítomnosť v opustených izbách pripomínajú, že domov nie je samozrejmosťou. Fotografie tak vytvárajú mozaiku, v ktorej sa strieda pocit bezpečia s neistotou, spomienka s realitou a hľadanie vlastného miesta vo svete, ktorý sa neustále mení.

Dom a domov – dve slová, ktoré na prvý pohľad znejú jednoducho, no nesú v sebe nekonečné množstvo významov. Sú obrazom našej túžby po istote i našej schopnosti prispôsobiť sa, sú priestorom medzi realitou a spomienkou, medzi prítomnosťou a stratou. Výstava pozýva hľadať odpoveď na to, kde sa cítime doma – a či je možné tento pocit znovu vytvoriť aj v čase, keď sa hranice domova neustále presúvajú.

Mgr. art. Zuzana Pustaiová, ArtD.
kurátorka výstavy