Náš Turiec

VESMÍR OČAMI DETÍ

VESMÍR OČAMI DETÍ

 Súťaž prebehne v dvoch etapách:

  1. etapa – okresné kolá – DO 30.1.2023

(okres Martin – Turčianske kultúrne stredisko)

  1. etapa – celoslovenské  kolo

Podmienky súťaže:

Súťažiť sa bude v piatich kategóriách:

  1. kategória– materské školy
  2. kategória– 0. – 4. ročník ZŠ
  3. kategória– 5. – 9. ročník ZŠ, 1.- 4. ročník osemročného gymnázia
  4. kategória– základné umelecké školy, prípravné štúdium ZUŠ a 0. – 4. ročník ZŠ
  5. kategória– základné umelecké školy – 5. – 9. ročník ZŠ

Do súťaže je možné poslať výkresy spracované ľubovoľnou technikou (okrem 3D) vo formáte maximálne A2.

V súťaži budú hodnotené len práce jednotlivcov.

Výkresy sa stávajú majetkom vyhlasovateľa.

Do celoslovenského kola vyberie okresná porota z každej kategórie 5 prác a organizátor okresného kola ich doručí so zoznamom zúčastnených škôl do konca apríla 2023 do Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Zasadnutie poroty celoslovenského kola sa bude konať v prvej polovici mája 2023.

Práce, ktoré neboli hodnotené v okresnom kole, nebudú zaradené do celoslovenského kola.

Výstava víťazných prác celoslovenského kola bude inštalovaná v priestoroch Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove a potom podľa požiadaviek v astronomických a kultúrnych zariadeniach na Slovensku. Virtuálna výstava víťazných prác bude zverejnená na stránke www.suh.sk.

Súťažné práce v 1. etape posielajte výhradne organizátorom okresných kôl do 30. januára  2023

 

na adresu: 

Turčianske kultúrne stredisko v Martine

Divadelná 656/3, P.O. Box 104

036 01 MARTIN

Slovenská republika

Vzor na vyplnenie nájdete TU: vzor_na_vyplnenie_zadnej_strany_vykresu (1)

Pokyny k súťaži si môžete stiahnuť tu: VOD_2023_statut

 

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – DIVIACKE KRUHY

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – DIVIACKE KRUHY

Utorkový podvečer 13.9.2022 patril opäť spojeniu príjemného s užitočným. Spoločná prechádzka nás zaviedla na okraj Diviak, kde sme sa postupne dostali k časti územia DIVIACKYCH KRUHOV.

Územie je vyše 30 km dlhé (od Hornej Štubne po Jazernicu) a široké takmer 6 km a tvorí ho asi 40 kruhov, čiže bezodtokových preliačín v diviackom náplavovom kuželi.

Náplavový kužeľ vznikol v strednom pleistocéne (mindel) v južnej časti Turčianskej kotliny, chaotickým usadzovaním splavenín z Kremnických vrchov a južnej časti Veľkej Fatry vodnými tokmi Turiec, Žarnovica a Dolinka.

Úplnú väčšiu usadenín tvorí andezit a jeho tufy (sopečný popol) v podobe okruhliakov (pôsobenie vodného transportu) s dobre viditeľnou a rôznorodou geologickou štruktúrou (hnedočervený s prímesou krveľa, bledohnedý s prímesou hnedeľa, tmavé kryštáliky pyroxénu). Chaotické usadzovanie spôsobilo, že jemnozrnnejšie časti kužeľa poklesávali a tie hrubozrnnejšie časti vystupovali. Tie poklesávajúce časti sú preliačiny pôdy – „kruhy“ s jedinečnými pôdami (orgnozeme), špeciálnym vodným režimom a osídlením mokraďových rastlinných spoločenstiev a živočíchov.

My sme zamierili k dvom z nich, ktoré sú vyhlásené za CHRÁNENÝ AREÁL. Nachádzajú sa uprostred rozsiahlych poľnohospodárskych polí. Už z diaľky je evidentné, že aj tu sa prejavilo tohtoročné suché a teplé leto. Na území, ktoré je po väčšinu roka zaplavené alebo „podmáčané“ sme mohli kráčať. Aj „domáca“  a pôvodná ostrica vysoká, ktorá vytvára už nám dobre známe „stoličky“ nie je už v dobrej „kondícii“ na toto ročné obdobie. Prezrádzala to jej hnedá farba a olámané steblá a listy nasvedčujúce skoršiemu koncu vegetačného obdobia práve kvôli suchu.

Pôsobením nepriaznivých vplyvov priemyselného poľnohospodárstva ako je odstránenie medzí, veľkoplošná strojová hlboká orba, veterná a vodná erózia, hnojenie a práškovanie okolitých polí sa mení kvalita pôdy a vody a tým aj zastúpenie druhov a spoločenstiev rastlín, živočíchov a ich biotopov. Vzácnu oblasť osídľujú noví “návštevníci“ invazívne a rozpínavé rastliny najmä smlz kroviskový, trstina, chrastnica trsťovníkovitá, pichliač roľný, zlatobyle kanadské a obrovské.

Oblasť je významným migračným koridorom pre vtáky. Na ťahu sa tu zastavujú kulíky, kalužiaky, pobrežníky, kane stepné a močiarne. Svoje potomstvo tu počas jarných a letných mesiacov vychovajú trsteniare, pŕhľaviare, strnádky, trasochvosty žlté. V studených mesiacoch sú zas útočiskom pre kane sivé a  myšiaka severského, ktorí tu zimujú.

Toto staré územie vyvíjajúce sa rádovo 1 000 až 10 000 rokov obývali kedysi hojne, dnes už za optimálnych podmienok žaby (skokany, ropuchy) mloky, užovka obojková, hraboš močiarny, vzácna riasa spájavka. Vysoké ostrice a priestor medzi nimi využívajú zajace, vysoká  a diviačia zver na oddych a spanie.

Diviacke kruhy boli posledným zastavením v rámci projektu Náš Turiec – kde všade nachádzame „tykadlá prírody“. Na spoločných 13 prechádzkach sme postupne navštívili viacero lokalít v našej malebnej Turčianskej záhradke. Videli sme krásu prírody, ale aj jej skazu…Hovorili, ale hlavne sme si ukázali v priestore prejavené procesy deštrukcie, ale aj  možné  konštruktívne, „resuscitačné“ procesy, o ktoré sa postará sama príroda, ale pomôcť jej môže aj ruka ľudská. Tak, ako je rozmanitá a rôznorodá príroda sama, taká sa postupne vytvorila skupinka ľudí okolo tykadiel. Zišli sme sa z viacerých kútov, rôzneho veku, profesií. Spojil nás záujem o našu prírodu ale hlavne zaujímavé a erudované rozprávanie, komentovanie a vysvetľovanie nášho lektora Janka Topercera. ĎAKUJEME všetkým, ktorí ste boli s nami. Náš projekt končí, ale „TYKADLÁ PRÍRODY“ zostávajú…

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – KLÁŠTORSKÉ DIELNICE

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – KLÁŠTORSKÉ DIELNICE

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – KLÁŠTORSKÉ DIELNICE
Pred časom sa naše „tykadlá prírody“ dotkli Kláštorských DIELNÍC – miesta, ktoré je začlenené do Sústavy chránených území členských krajín EÚ – NATURA 2000. Tvoria ho dnes už zvyšky kvetnatých lúk a pasienkov, ktorých reliéf je terasovitý. Terasy vytvorila ruka človeka, pričom vodorovné plochy boli využívané na pestovanie plodín a na terasových svahoch rástla pôvodná bohatá kvetena s množstvom opeľujúceho hmyzu, motýľov, koníkov, kobyliek a pavúkovcov. Nie je to náhoda, že pestré zastúpenie kvetín v minulosti, ich poznávanie, zber a následné spracovávanie dalo základ vzniku olejkárstva a šafraníctva, ktoré preslávilo Turiec vo svete. Okrem pestovania plodín bolo územie spásané dobytkom a ručne kosené. Tým bola stále zachovávaná diverzita.
Dnes môžeme pozorovať len zlomok z bohatej kveteny a postupne teplomilné lúky a terasky miznú. Ohrozený je aj vyskytujúci sa biotop borievky obyčajnej. Veľkú časť územia „osídlili“ náletové borovice. Ich lesné spoločenstvá vytláčajú pôvodné bohaté rastlinné a aj hmyz, ktorý ich opeľuje. Tomuto procesu sa hovorí ekologická sukcesia. Tak isto aj priľahlé veľké plochy polí odkrojili časť z tohto územia. Zároveň je možné vidieť sufúziu pôdy, ktorú spôsobuje nešetrná hlboká orba. Tá pochováva povrchové vrstvy pôdy a na ich mieste sa objavuje kamenistá materská hornina. Polia sú suché, rozpukané, vetrom vyfúkané bez predeľujúcich remízok, ktoré fungujú ako vetrolamy, domovy pre vtáctvo, hmyz a zvieratá. Je vidno ostrý kontrast s ešte stále zelenými terasami DIELNÍC aj v tomto pokročilom suchom lete.
DIELNICE sú však malebným miestom odkiaľ je krásny výhľad do našej Turčianskej záhradky. Opäť sme spoločne pozorovali zachované plôšky predovšetkým teplomilných rastlín vyskytujúcich sa na vápencovom podklade.
Jagavka vetvistá, nevädza hlaváčovitá, šalvia praslenatá, silenka nadutá, oman mečolistý, starček žltý, hlaváč žltkastý. Už odkvitnuté guľôčky srdcovité, hmyzovníky (orchidea), veronikovec klasnatý, krasovlasy bezbyľové. Na lúčnych kvetoch parazitujúca chránená záraza. Trávy ometlina štíhla, ostrice a na okrajoch polí sa vyskytujúci stoklas jalový.
Dielnice sú aj na migračnom koridore viacerých druhov vtákov, ktorí tadiaľto tiahnu. Napríklad stehlík konôpka, strakoš, pŕhľaviar červenkastý, penica jarabá, strnádka lúčna a obyčajná, kolibkárik sykavý, holub hrivnák, vlhy, husy, ľapťušky aj dravce včeláre.
Naša komentovaná prechádzka s Jankom Topercerom sa končila ochutnávkou šťavnatých Jakubiek (plody jablone priesvitnej) a Mirabeliek (slivka mirabelková). Bolo to opäť veľmi príjemne a podnetne strávený podvečer. „Pritieklo“ k nám veľa veľmi užitočných informácií, vzájomne sme „zdieľali“ svoje skúsenosti, vlastné objavy, zážitky z potuliek prírodou. Textový opis, fotografie (autorka Alenka Hrbáňová) či popis poskytujú len čiastočný „rozmer“, preto sa už teraz tešíme na ďalšie spoločné „TYKADLÁ“.

 

Kapustné záhrady v Košútoch

Kapustné záhrady v Košútoch

28.12.2021 sme sa v tomto roku posledný krát vybrali na spoločnú prechádzku v prírode. Zamierili sme do Kapustných záhrad v Košútoch. 

Kapustné záhrady – napriek svojmu názvu sa v nich kapusta nepestovala. A odkiaľ teda pochádza tento názov? Sú dve teórie. Prvá je, že záhrady sa nachádzajú na bohatých, humoidných, nivných pôdach a práve kapusta pre svoj rast potrebuje takúto pôdu. Druhá teória hovorí, že vyskytujúce sa trsy ostrice metlinatej z diaľky pripomínajú kapustné hlavy. Ale pravda je aj možno niekde inde, pretože Matinčania neboli prezývaní len ako Kalužiari ale aj Kapustniari.

Kapustné záhrady v Košútoch sa vyskytujú v kline jordánskej a vážskej terasy, dnes ich poznáme pod názvom martinské terasy. Aj blízky Atilov hrob je pozostatkom dlhodobého pôsobenia vôd Turca, Váhu a Jordánu. Terasy tvoria prirodzenú krajinnú hranicu, ktorá zadržiava splaveniny (často hnojivá) z okolitých polí.

V úpätí terasy pri plavárni sme našli ešte jednu z troch pôvodných majestátnych košútskych líp. Dve z nich boli pred časom spílené, ale jedna stará urastená dáma (asi 190 ročná) „stráži“ blízke detské ihrisko.

Aj keď sa hovorí, že príroda v zime „spí“, opak je pravdou. Čerstvé krtince či stopy v snehu upozorňujú na čulý okolitý život. Vianočný sneh v blízkosti panelákov umožnil deťom veselé šantenie, nám čítanie stôp v snehu prezradilo „hopkanie“ zajacov, „čiarovanie“ líšok, pobiehanie kuny i jemné stopy drobnej ryšavky.

V okrajovej preliačine pramenia teplejšie slatinné jarky – turčianske tíšiny. Žijú v nich kriváky, v zime zelené steblovky aj berla vzpriamená. Príroda vytvára zaujímavý kontrast albedovej farby snehu, sýtozelených vodných rastlín a hnedých brehových porastov ostríc.
Niva, na ktorej sa nachádzajú kapustné záhrady poskytuje zaujímavé pohľady na ostrovčeky ostrice metlinatej a kopčeky mravenísk s bielymi čiapkami snehu. Okraje nivy tvoria bohaté porasty vŕby krehkej, čremchy, jelše, jaseňa. V záhradách sme vyplašili pestrofarebné hýle, ktoré si pochutnávali na červených plodoch kaliny, zaškriekala sojka. Ponad naše hlavy prelietali mlynárky dlhochvosté, ozval sa ďateľ, oriešok. Bohatosť záhrad dopĺňali početné hlohy so zvyškami tmavočervených plodov aj „bochníky“ krovinatej vŕby popolavej. Tá na jar poskytuje včelám prvú pastvu.
Pestrosť a rôznorodosť ukazuje výskyt liečivej štetky lesnej, inváznych smlzí trsťovníkových, na stromoch prítomné hálky hrnčiarky ružovej, či drevokazná huba ohňovec.

Význam kapustných záhrad nespočíva len v jedinečnosti zastúpených rastlín a živočíchov. Tento priestor vytvára v letných mesiacoch „jazerá“ studeného vzduchu, ktorý zabezpečuje dostatočnú vlahu a príjemnú klímu nám, rastlinám a živočíchom. Snahou projektu Náš Turiec, kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ je upriamiť pozornosť na okolitú turčiansku prírodu. Všetkými zmyslami vnímať jej krásu, poetiku, ale aj ohrozenia. Na drobných plôškach sme si cibrili pozorovanie detailov, hovorili sme o procesoch a vzťahoch v prírode. V tomto roku sme sa stretli sedem krát. Spoznali sme Silavu so zákutiami, Sklabinský potok, Lužný les v Ďanovej, krajinnú mozaiku Piatrovej, Koštiansky Turiec, Záturčiansku úvalinu i Kapustné záhrady v Košútoch.

Chceli sme byť neformálni, chceli sme, aby ste sa v našej spoločnosti cítili uvoľnene a príjemne, hľadali sme spôsob, ako o zložitých témach a procesoch hovoriť citlivo a jasne. Nebáli sme sa byť poetickí, vzletní, požívali sme analógie a prirovnania, tvorili sme slovné novotvary…
Všetky naplánované stretnutia sa ani raz nezrušili ani nepreložili. Vďaka nadšeniu Janka, Roba, vás všetkých, ktorí ste prišli…a samozrejme vďaka našej spoľahlivej a milovanej MAMINE PRÍRODE, ktorá je k nám stále štedrá…Tešíme sa na vás aj v novom roku!
Krajinná mozaika Piatrovej

Krajinná mozaika Piatrovej

9.9.2021 podvečer sme opäť mali možnosť spoločne vnímať „tykadlá prírody“, ktoré nám poskytla prechádzka na Piatrovej. Zamierili sme na slatinné lúky pod hotelom Junior a tam začalo Jankove rozprávanie o mozaike geologickej, rastlinnej a živočíšnej. Priľahlé voňavé slatinné lúky ešte aj v tomto neskorom mariánskom lete ponúkali pohľad na pestrú paletu aj keď už odkvitajúcich bylín, kvetín a tráv.

Zamerali  sme sa predovšetkým na výskyt ostríc. Ostrica vyzerá ako tráva, ale je to bylina, z ktorej odumretých zvyškov vzniká slatina. Slatina je teda rašelinou z ostríc. Je
„ mokrým a pružným ostrovčekom“ uprostred lúky. My sme našli ostrice šupinatoplodé, parožnatky, konopáče, ale aj invázne smlze či pichliače roľné. Chýbali už typické, žiaľ vyhynuté rosičky a tučnice.
Keďže sme sa pohybovali po lúkach, dotkli sme sa aj témy obhospodarovania lúk. Mali sme možnosť vidieť lúku po kosení – mulčovaní, na ktorej zostala pokosená tráva tzv. mulč. Aj keď je tento typ obhospodarovania popisovaný ako pôdu obohacujúci spôsob, v našom prípade sme videli deštrukciu. Jej dôsledkom je vyhynutie pôvodných dnes už vzácnych rastlinných spoločenstiev, ktoré vyžadujú práve pôvodnú chudobnú pôdu. Pôvodnú vegetáciu vytláčajú súčasné, rýchlo sa množiace druhy tráv vyžadujúce dostatok dusíka v pôde, ktoré práve mulčovanie prináša. Citlivým riešením by mohlo byť tradičné kosenie či spásanie dobytkom.

Ale lúka poskytla aj nevšedné pohľady do vrchov Malej a Veľkej Fatry, krovinaté ostrovčeky briez, osík, hlohov s plôškami mladého porastu buka, duba, hrabu a našiel sa aj orech. Na travertínovom „Kamenci“ ešte kvitli zlatobyle, pakost močiarny, marinka psia, deväťtorník, čermeľ hájny, ľadenec rožkatý, konopnica žltkastobiela i parnasia močiarna. Počuli sme ďatle, sýkorku uhliarku, sojky zaštebotal aj pŕhľaviar červenkavý. Bol to príjemný podvečer, plný nových poznatkov a vnemov, ktoré zjemňujú a prehlbujú našu pozornosť k okolitému svetu.Stretneme sa aj o mesiac, naše tykadlá zamieria do Koštian k brehom Turca. Podrobnosti spresníme, už teraz sa na vás tešíme!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – Architektúra stromov

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – Architektúra stromov

Začiatkom jari sme sa po čase vybrali s našim kamarátom, známym ekológom a ornitológom Jankom Topercerom na potulky k Blatnickému potoku v Ďanovej.

Aj keď bol Ďanovský rybník ešte zamrznutý, pri Blatnickom potoku v raňajšom slniečku už panoval čulý vtáčí spev. Stromy v tomto období ešte nekrášli zelený šat listov, ale aj tak nášmu oku odhalia kus zo seba – nahú krásu svojho rastu.

Stromy a ich architektúra bol cieľ nášho pozorovania. Janko priblížil nielen jednotlivé pôvodné druhy brehového porastu, ale porozprával aj o ich „susedských“ vzťahoch, ktoré majú medzi sebou, ako si vzájomne pomáhajú či konkurujú, ako sa vedia prispôsobiť prostrediu alebo čo už nie sú schopné uniesť.

Vám prinášame krátke úryvky z rozprávania a pozývame vás spoznať architektúru tých najviac sa vyskytujúcich stromov. Nájdete ich všade u nás v okolitej prírode, stačí sa len pozorne zapozerať a aj z diaľky ich rozpoznáte .

Nájdete ich tu:

 

 

Load More