Náš Turiec


Kde všade nachádzame „Tykadlá prírody“ ĎANOVSKÉ BREZINY
Pozývame Vás na spoznávanie a čítanie prírody s ekológom a ornitológom Jánom Topercerom.
7.4.2022 – štvrtok o 16:30 h.
Stretnutie účastníkov pred Obecným úradom v Ďanovej.
Tešíme sa na Vás!

Kapustné záhrady v Košútoch
28.12.2021 sme sa v tomto roku posledný krát vybrali na spoločnú prechádzku v prírode. Zamierili sme do Kapustných záhrad v Košútoch.
Kapustné záhrady – napriek svojmu názvu sa v nich kapusta nepestovala. A odkiaľ teda pochádza tento názov? Sú dve teórie. Prvá je, že záhrady sa nachádzajú na bohatých, humoidných, nivných pôdach a práve kapusta pre svoj rast potrebuje takúto pôdu. Druhá teória hovorí, že vyskytujúce sa trsy ostrice metlinatej z diaľky pripomínajú kapustné hlavy. Ale pravda je aj možno niekde inde, pretože Matinčania neboli prezývaní len ako Kalužiari ale aj Kapustniari.
Kapustné záhrady v Košútoch sa vyskytujú v kline jordánskej a vážskej terasy, dnes ich poznáme pod názvom martinské terasy. Aj blízky Atilov hrob je pozostatkom dlhodobého pôsobenia vôd Turca, Váhu a Jordánu. Terasy tvoria prirodzenú krajinnú hranicu, ktorá zadržiava splaveniny (často hnojivá) z okolitých polí.
Aj keď sa hovorí, že príroda v zime „spí“, opak je pravdou. Čerstvé krtince či stopy v snehu upozorňujú na čulý okolitý život. Vianočný sneh v blízkosti panelákov umožnil deťom veselé šantenie, nám čítanie stôp v snehu prezradilo „hopkanie“ zajacov, „čiarovanie“ líšok, pobiehanie kuny i jemné stopy drobnej ryšavky.

Význam kapustných záhrad nespočíva len v jedinečnosti zastúpených rastlín a živočíchov. Tento priestor vytvára v letných mesiacoch „jazerá“ studeného vzduchu, ktorý zabezpečuje dostatočnú vlahu a príjemnú klímu nám, rastlinám a živočíchom. Snahou projektu Náš Turiec, kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ je upriamiť pozornosť na okolitú turčiansku prírodu. Všetkými zmyslami vnímať jej krásu, poetiku, ale aj ohrozenia. Na drobných plôškach sme si cibrili pozorovanie detailov, hovorili sme o procesoch a vzťahoch v prírode. V tomto roku sme sa stretli sedem krát. Spoznali sme Silavu so zákutiami, Sklabinský potok, Lužný les v Ďanovej, krajinnú mozaiku Piatrovej, Koštiansky Turiec, Záturčiansku úvalinu i Kapustné záhrady v Košútoch.


Krajinná mozaika Piatrovej
9.9.2021 podvečer sme opäť mali možnosť spoločne vnímať „tykadlá prírody“, ktoré nám poskytla prechádzka na Piatrovej. Zamierili sme na slatinné lúky pod hotelom Junior a tam začalo Jankove rozprávanie o mozaike geologickej, rastlinnej a živočíšnej. Priľahlé voňavé slatinné lúky ešte aj v tomto neskorom mariánskom lete ponúkali pohľad na pestrú paletu aj keď už odkvitajúcich bylín, kvetín a tráv.
Zamerali sme sa predovšetkým na výskyt ostríc. Ostrica vyzerá ako tráva, ale je to bylina, z ktorej odumretých zvyškov vzniká slatina. Slatina je teda rašelinou z ostríc. Je
„ mokrým a pružným ostrovčekom“ uprostred lúky. My sme našli ostrice šupinatoplodé, parožnatky, konopáče, ale aj invázne smlze či pichliače roľné. Chýbali už typické, žiaľ vyhynuté rosičky a tučnice.
Keďže sme sa pohybovali po lúkach, dotkli sme sa aj témy obhospodarovania lúk. Mali sme možnosť vidieť lúku po kosení – mulčovaní, na ktorej zostala pokosená tráva tzv. mulč. Aj keď je tento typ obhospodarovania popisovaný ako pôdu obohacujúci spôsob, v našom prípade sme videli deštrukciu. Jej dôsledkom je vyhynutie pôvodných dnes už vzácnych rastlinných spoločenstiev, ktoré vyžadujú práve pôvodnú chudobnú pôdu. Pôvodnú vegetáciu vytláčajú súčasné, rýchlo sa množiace druhy tráv vyžadujúce dostatok dusíka v pôde, ktoré práve mulčovanie prináša. Citlivým riešením by mohlo byť tradičné kosenie či spásanie dobytkom.
Ale lúka poskytla aj nevšedné pohľady do vrchov Malej a Veľkej Fatry, krovinaté ostrovčeky briez, osík, hlohov s plôškami mladého porastu buka, duba, hrabu a našiel sa aj orech. Na travertínovom „Kamenci“ ešte kvitli zlatobyle, pakost močiarny, marinka psia, deväťtorník, čermeľ hájny, ľadenec rožkatý, konopnica žltkastobiela i parnasia močiarna. Počuli sme ďatle, sýkorku uhliarku, sojky zaštebotal aj pŕhľaviar červenkavý. Bol to príjemný podvečer, plný nových poznatkov a vnemov, ktoré zjemňujú a prehlbujú našu pozornosť k okolitému svetu.Stretneme sa aj o mesiac, naše tykadlá zamieria do Koštian k brehom Turca. Podrobnosti spresníme, už teraz sa na vás tešíme!

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – Architektúra stromov
Začiatkom jari sme sa po čase vybrali s našim kamarátom, známym ekológom a ornitológom Jankom Topercerom na potulky k Blatnickému potoku v Ďanovej.
Aj keď bol Ďanovský rybník ešte zamrznutý, pri Blatnickom potoku v raňajšom slniečku už panoval čulý vtáčí spev. Stromy v tomto období ešte nekrášli zelený šat listov, ale aj tak nášmu oku odhalia kus zo seba – nahú krásu svojho rastu.
Stromy a ich architektúra bol cieľ nášho pozorovania. Janko priblížil nielen jednotlivé pôvodné druhy brehového porastu, ale porozprával aj o ich „susedských“ vzťahoch, ktoré majú medzi sebou, ako si vzájomne pomáhajú či konkurujú, ako sa vedia prispôsobiť prostrediu alebo čo už nie sú schopné uniesť.
Vám prinášame krátke úryvky z rozprávania a pozývame vás spoznať architektúru tých najviac sa vyskytujúcich stromov. Nájdete ich všade u nás v okolitej prírode, stačí sa len pozorne zapozerať a aj z diaľky ich rozpoznáte .
Nájdete ich tu:

Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – Silava a jeho zákutia
Poznáte potok Silava pretekajúci Martinom?
Pozývame vás na komentovanú prechádzku s ekológom a ornitológom Jánom Topercerom. Porozpráva, ukáže a vysvetlí:
Vývoj – Adaptáciu – Vzťahy – Súvislosti s evolučnými väzbami, osídľovaním rastlín a živočíchov
Kedy: 29.4.2021 (štvrtok) o 16:30
Kde: stretneme sa pred budovou Slovenskej národne knižnice (aj v prípade dažďa )
