Známi neznámi (v týchto časoch) – František Novomeský
Milí naši priaznivci, pripravili sme pre vás sériu krátkych rozhovorov so zaujímavými, známymi ľuďmi. Oslovili sme našich kamarátov, známych, spolupracovníkov a radi by sme vám aj týmto spôsobom sprostredkovali známe osobnosti z trochu inej strany, ako ich bežne poznáme. Položili sme im zopár zdanlivo jednoduchých otázok – tentokrát zameraných na letné témy.
Dnes nám do našej letnej „ankety“ odpovedal František Novomeský, zaujímavá renesančná osobnosť. Prednosta Ústavu súdneho lekárstva UNM, obľúbený profesor fakulty, vedecký pracovník, autor mnohých publikácií. Človek s veľkým množstvom záujmov : vášnivý potápač, nadšený muzikant.. Keď upriami niekam svoju pozornosť a ponorí sa do danej aktivity, prirodzene vynikne. Napriek tomu je to výborný spoločník a priateľský človek. Nech sa páči náš rozhovor.
1, Keď sa plavíte vo svojich myšlienkach, o čom najčastejšie snívate?
Iste o mne viete, že som súdny lekár, dnes už nestor tejto profesie na Slovensku. V súdnom lekárstve niet priestoru pre snívanie, je to veľmi tvrdé, pragmatické a náročné medicínske povolanie. Denne sme konfrontovaní s realitou krehkej človečenskej existencie, ktorá dokonale nastaví zrkadlo všetkým tým siláckym rečiam, chamtivosti, hromadeniu majetku či pozérskemu zdôrazňovaniu vlastnej významnosti… No napriek všetkej dramatickosti môjho odboru, ktorý si nesmierne ctím a vážim, po desaťročiach práce na „súdnom“, necítim na sebe bremeno negativizmu ani infiltráciu dnes tak modernou skepsou. Neskutočne sa teším z každého nového dňa a veru viem, komu sa mám ráno poďakovať. Čiže snívania sa mi veľa neujde, ale plavby si užívam, skôr tie reálne, každý rok som niekde na mori.
2, Ktoré slovesá by ste priradili ku letu?
Tu mi okamžite napadlo sloveso „chrániť“. Chrániť seba aj iných – na cestách, pri bicyklovaní či na motocykli, za volantom, pri kúpaní sa, na horských túrach, pri zbere a pojedaní húb či lesných plodov (aj neznámych..), pri všetkých športoch a činnostiach spojených s letom…veď natrieť strechu na chate je tiež športový výkon, či nie? Sme veľmi „krehké nádoby“, akosi pričasto na to zabúdame…
A ešte dačo treba chrániť. Našu prírodu, ktorú sme dostali do daru a vážime si ju čoraz menej. Azda treba rozmýšľať v trocha širších dimenziách… odhadzujúc ohorok cigarety na koberec machu v suchej letnej hore, či odhadzujúc fľašu od piva do prírodného jazierka. Naučíme sa to vôbec, dakedy? Či – po dosiahnutí totálnej „sociálnej anestézy“, strate súcitu voči všetkému – ochranu prírody necháme na dobrovoľníkoch, pozbierajúcich každoročne po sezóne na brehoch Liptovskej Mary či Oravskej priehrady desiatky kilogramov odpadu, fliaš či prázdnych plechovíc po návštevníkoch týchto našich malých slovenských morí? Dôjde nám niekedy, že všetko toto nám príroda raz vráti, naozaj všetko? A neodpustím si dovetok: …a ak sa nepoučíme, nezmeníme, veru aj dobre urobí! Lebo jej neskutočne ubližujeme. Toľko o letných slovesách.
3, Aká vôňa sa vám spája s letom?
Pravdu poviem, leto som akosi cez vône nevnímal, ale vaša otázka ma donútila trochu sa zamyslieť. Takže vône leta… Nuž, mám dva druhy, slovenskú a tú inú. Vôňa slovenského leta je pre mňa spojená, azda vďaka môjmu otcovi, so žatvou. Otec roky pracoval v poľnohospodárstve a tak dobre poznám vôňu role, ostrihanej po žatve „na ježka“, ktorá už vydala svoju úrodu, dobre si pamätám vôňu zrna s prímesou prachu v stodolách či silách, vôňu budúceho chleba. A potom vôňa hory po letnom daždi…toto sú naozaj božie dary!
A tá „druhá“ vôňa, mimo našej krajiny, bude pre mňa navždy spätá so Stredozemným morom. More samé tu má svoju vôňu, rovnako ako prímorie s vôňou pínií, rozkvitnutých oleandrov a iných všakových kvetín mne neznámych, s vôňou olivových hájov…či štipľavou vôňou čriedy vychudnutých kôz či oviec, zájdite si na túto vôňu toť do nám blízkeho Chorvátska, na ostrov Pag či dolu na Pelješac. Dobre to povedal Jan Werich, že ak v Európe dačo stojí za to, pochádza to isto od Stredozemného mora. Ani sa nečudujem, že sa moja staršia dcéra usadila s rodinou na ostrove Malta. Fliačik pevniny v šírošírom mori, rozpálený slnkom, ale žiarivý, voňavý…a plný úctivých a dobrých ľudí.
4, Čo alebo koho vám leto prináša/prinieslo do života?
Mám ešte jeden rozmer života, možno o ňom viete. Potápanie. Dnes už som azda najstarší slovenský potápač so 60 rokmi potápačskej činnosti, ešte stále aktívny, chvalabohu.. Nuž, leto mi otvára symbolické dvere aj do tohto priestoru, je to doba možnosti opätovného vstupu do môjho milovaného mokrého živlu, do všetkej tej nádhery sveta pod vodou, či už v štrkovisku pri Komárne, zdanlivo bez života (ale plného rýb, niekedy aj sladkovodných medúz..), alebo v ktoromkoľvek mori či oceáne. Samozrejme, potápam sa aj v zime pod ľadom, ale toto je veľmi náročné na prežitie i techniku, vo vodotesnom potápačskom obleku s hrubou ochrannou termokombinézou, navyše vyhrievanou elektrickými článkami, je pohyb prinajmenšom komplikovaný. Čože mi to teda prináša leto? Nuž, kľúčik od môjho potápačského raja!
5, Ktorú svoju letnú dovolenku by ste „sfilmovali“ a prečo?
Mám sfilmovaných mnoho letných dovoleniek, pod vodou, samozrejme. Režisérom aj podmorským kameramanom v jednej osobe je moja mladšia dcéra, špičková potápačská inštruktorka s 20-ročnou praxou, za kamerou pod vodou je oveľa lepšia ako ja. Takže máme rad dokumentov z Červeného či Stredozemného mora, sfilmované sú naše prechádzky v potopených lodných vrakoch, neskutočné príbehy. No azda najkrajšie zábery dcéra nasnímala v Karibiku. Aj medzi žralokmi na otvorenom mori, bez klietky… Vždy hovorím, že človek si po celý život buduje archív spomienok, beda, ak niekomu zostane prázdny, lebo taký bol aj jeho život. Nuž, dnes už vo veku pokročilom, sa k našim podmorských filmovačkám vraciam, obvykle v zime pri televízore, s veľkým zadosťučinením. A potichučky sa priznám, že plánujem ďalšie… Asi to tak má byť.
6, Kde vo svete alebo na akom mieste sa cítite ako doma?
Doma je doma. Dnes si ľudstvo, zovreté neviditeľnou infekciou koronavírusu, cenu domova uvedomí azda ešte viac. A kde sa cítim „ako doma“ vo svete? Tu budem veľmi stručný. Kdekoľvek pri Stredozemnom mori.
7, Čo pre vás predstavuje slovo PRÍSTAV?
Prístav je domov. Pre lode i pre ľudí. Každý by sme mali mať takýto prístav. Niekde pri sebe, no najmä v sebe samom…