Známi neznámi (v týchto časoch) – Milo Kráľ

Počas roka 2020 divadlo na Slovensku oslavuje viaceré jedinečné jubileá  – a paradoxne práve v tomto roku nedostalo patričný priestor nielen na svoj bežný chod a prácu, ale ani na oslavy.  Je nám ľúto, že nie je možné odprezentovať čarovný svet divadla v plnej jeho kráse tak, ako si to väčšina umelcov naplánovala. Preto sme sa v TKS rozhodli venovať októbrový cyklus „Známi neznámi (v týchto časoch)“ spomínanej téme.

Hľadali sme intímne výpovede, ako by sa vyznali zo svojho vzťahu k divadlu, tí najpovolanejší… 

V dnešnom príspevku sa s nami o svoj pohľad podelil Milo Kráľ, ktorý dvakrát vyštudoval VŠMU – herectvo i filmovú réžiu. Vyrastal na Ihráči, pracovne je spojený s viacerými divadlami po celom Slovensku. V Martine bol veľmi obľúbeným hercom, taktiež pôsobil ako progresívny umelecký šéf SKD. Verejnosť si Mila pravdepodobne spája s celoslovensky prestížnym divadelným festivalom Dotyky a spojenia (zakladajúci člen festivalu), je známy ako veľmi obetavý člen dramaturgickej rady „Dotykov“. Mnohí však možno netušia, že Milo Kráľ stojí autorsky aj za zvučkou Dotykov a spojení. Jeho nezameniteľný, príjemný hlas počujeme často zo slovenského rozhlasu a z mnohých dabingov.

Milo Kráľ je v neposlednom rade aj autorom scénickej hudby, skvelým muzikantom, ktorý má aj vlastnú kapelu MILO KRÁĽ BAND –  či výborným volejbalistom 🙂

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ?

Neboli to dosky a určite neznamenali svet. Bol to školský dvor, na ktorom som so svojimi kamarátmi naskúšal vlastnú rozprávku, asi nejaký kompilát zo všetkých možných rozprávok, čo som videl, už si to presne nepamätám. Viem len, že sme za to vyberali po korune ako vstupné – za socíku! Mal som 11, tak asi vtedy to bolo prvýkrát.

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote?

Ak, tak jedine masku. Len neviem akú, to sa vždy ukáže až časom. Lebo aj maska tragéda sa s odstupom času javí smiešna a naopak. A inak by som často mal rád aj v živote medzi sebou a zvyškom sveta divadelnú rampu, tz. odstup. V tomto čase korony mi je našťastie dopriaty. 🙂

3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …?

Tak už veľmi neviem, čo by som mal k tomu dodať. Pre mňa je to práca, a keď z nej občas vznikne niečo zaujímavé, hodnotné, dajme tomu aj krásne, cítim sa lepšie a som náchylný na chvíľku uveriť, že to má aj nejaký zmysel. A vtedy je to veľmi príjemný sebaklam.

4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili?

Tých lekcií je viac, napríklad: z divadla nevyžiješ; úspech sa neodpúšťa; divadlo nie je život a život nie je divadlo; keď už robíš na scéne blbca zo seba, nerob ho aj z autora; nechaj si svoje role pre seba a nenos si ich do života. Stačí?

5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli?

Ono, ja už ani veľmi súčasťou divadelného sveta nie som, takže ma teraz skôr nájdete v rozhlase, v telke, pri filmovačke alebo niekde na koncerte s kapelou. A som rád, že to tak je.