Kapustné záhrady v Košútoch

28.12.2021 sme sa v tomto roku posledný krát vybrali na spoločnú prechádzku v prírode. Zamierili sme do Kapustných záhrad v Košútoch. 

Kapustné záhrady – napriek svojmu názvu sa v nich kapusta nepestovala. A odkiaľ teda pochádza tento názov? Sú dve teórie. Prvá je, že záhrady sa nachádzajú na bohatých, humoidných, nivných pôdach a práve kapusta pre svoj rast potrebuje takúto pôdu. Druhá teória hovorí, že vyskytujúce sa trsy ostrice metlinatej z diaľky pripomínajú kapustné hlavy. Ale pravda je aj možno niekde inde, pretože Matinčania neboli prezývaní len ako Kalužiari ale aj Kapustniari.

Kapustné záhrady v Košútoch sa vyskytujú v kline jordánskej a vážskej terasy, dnes ich poznáme pod názvom martinské terasy. Aj blízky Atilov hrob je pozostatkom dlhodobého pôsobenia vôd Turca, Váhu a Jordánu. Terasy tvoria prirodzenú krajinnú hranicu, ktorá zadržiava splaveniny (často hnojivá) z okolitých polí.

V úpätí terasy pri plavárni sme našli ešte jednu z troch pôvodných majestátnych košútskych líp. Dve z nich boli pred časom spílené, ale jedna stará urastená dáma (asi 190 ročná) „stráži“ blízke detské ihrisko.

Aj keď sa hovorí, že príroda v zime „spí“, opak je pravdou. Čerstvé krtince či stopy v snehu upozorňujú na čulý okolitý život. Vianočný sneh v blízkosti panelákov umožnil deťom veselé šantenie, nám čítanie stôp v snehu prezradilo „hopkanie“ zajacov, „čiarovanie“ líšok, pobiehanie kuny i jemné stopy drobnej ryšavky.

V okrajovej preliačine pramenia teplejšie slatinné jarky – turčianske tíšiny. Žijú v nich kriváky, v zime zelené steblovky aj berla vzpriamená. Príroda vytvára zaujímavý kontrast albedovej farby snehu, sýtozelených vodných rastlín a hnedých brehových porastov ostríc.
Niva, na ktorej sa nachádzajú kapustné záhrady poskytuje zaujímavé pohľady na ostrovčeky ostrice metlinatej a kopčeky mravenísk s bielymi čiapkami snehu. Okraje nivy tvoria bohaté porasty vŕby krehkej, čremchy, jelše, jaseňa. V záhradách sme vyplašili pestrofarebné hýle, ktoré si pochutnávali na červených plodoch kaliny, zaškriekala sojka. Ponad naše hlavy prelietali mlynárky dlhochvosté, ozval sa ďateľ, oriešok. Bohatosť záhrad dopĺňali početné hlohy so zvyškami tmavočervených plodov aj „bochníky“ krovinatej vŕby popolavej. Tá na jar poskytuje včelám prvú pastvu.
Pestrosť a rôznorodosť ukazuje výskyt liečivej štetky lesnej, inváznych smlzí trsťovníkových, na stromoch prítomné hálky hrnčiarky ružovej, či drevokazná huba ohňovec.

Význam kapustných záhrad nespočíva len v jedinečnosti zastúpených rastlín a živočíchov. Tento priestor vytvára v letných mesiacoch „jazerá“ studeného vzduchu, ktorý zabezpečuje dostatočnú vlahu a príjemnú klímu nám, rastlinám a živočíchom. Snahou projektu Náš Turiec, kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ je upriamiť pozornosť na okolitú turčiansku prírodu. Všetkými zmyslami vnímať jej krásu, poetiku, ale aj ohrozenia. Na drobných plôškach sme si cibrili pozorovanie detailov, hovorili sme o procesoch a vzťahoch v prírode. V tomto roku sme sa stretli sedem krát. Spoznali sme Silavu so zákutiami, Sklabinský potok, Lužný les v Ďanovej, krajinnú mozaiku Piatrovej, Koštiansky Turiec, Záturčiansku úvalinu i Kapustné záhrady v Košútoch.

Chceli sme byť neformálni, chceli sme, aby ste sa v našej spoločnosti cítili uvoľnene a príjemne, hľadali sme spôsob, ako o zložitých témach a procesoch hovoriť citlivo a jasne. Nebáli sme sa byť poetickí, vzletní, požívali sme analógie a prirovnania, tvorili sme slovné novotvary…
Všetky naplánované stretnutia sa ani raz nezrušili ani nepreložili. Vďaka nadšeniu Janka, Roba, vás všetkých, ktorí ste prišli…a samozrejme vďaka našej spoľahlivej a milovanej MAMINE PRÍRODE, ktorá je k nám stále štedrá…Tešíme sa na vás aj v novom roku!