Bez hraníc – Objavná cesta Arménskom a Gruzínskom alebo ako sa cestovalo v dobe predmobilovej

Je tu ďalší záznam prezentácie z festivalu Bez hraníc 2020. Braňo Štefánik rozpráva o tom, ako cestoval po Arménsku a Gruzínsku na začiatku tohto tisícročia. „Mám rád krajiny a miesta, ktoré navštevuje minimum turistov a kde žijú stále milí a pohostinní ľudia. Za doteraz najkrajšie cesty považujem tie po Iráne, do Arménska, Gruzínska, Tadžikistanu, Sudánu, Etiópie, Venezuely či Japonska. Obľúbenou časťou starého kontinentu je Balkán.“ Jeden z jeho najzaujímavejších projektov je Koruna Európy. V rámci tejto aktivity chce vyjsť na najvyššie vrchy všetkých európskych krajín, na svojom konte už má desiatky z nich. Krátko k prezentácii: „Prekročili sme uprostred noci iránsko-arménske hranice a na noc sa ukladáme za koľajnicami nepoužívanej železnice Baku-Tbilisi. Ráno nás čaká cesta ďalej na sever Arménskom, aj keď zatiaľ nevieme, ako pôjdeme. Sme väčšia deväťčlenná skupina a tak sa nám snáď podarí dostať sa aspoň do mesta Goris. Samozrejme mobily či mobilný internet ešte v r. 2001 neboli bežne k dispozícii. Tak veríme, že to nejako zvládneme. S pomocou nesmierne milých a pohostinných ľudí sa nám to nakoniec podarilo a okrem Arménska a Gruzínska sme sa dostali aj do Náhorného Karabachu. Vystúpili sme aj na najvyšší arménsky vrchol Aragac a v Gruzínsku na ich tretí najvyšší päťtisícový Kazbek. Videli množstvo zaujímavých pamiatok a prežili kopec až neuveriteľných situácií.“
Branislav Štefánik

Pozrieť príspevok si môžete TU