Známi neznámi (v týchto časoch) – Monika Michnová

Počas roka 2020 divadlo na Slovensku oslavuje viaceré jedinečné jubileá  – a paradoxne práve v tomto roku nedostalo patričný priestor nielen na svoj bežný chod a prácu, ale ani na oslavy.  Je nám ľúto, že nie je možné odprezentovať čarovný svet divadla v plnej jeho kráse tak, ako si to väčšina umelcov naplánovala. Preto sme sa v TKS rozhodli venovať októbrový cyklus „Známi neznámi (v týchto časoch)“ spomínanej téme.

Hľadali sme intímne výpovede, ako by sa vyznali zo svojho vzťahu k divadlu, tí najpovolanejší… 

Nový týždeň začíname online rozhovorom s Monikou Michnovou, členkou umeleckého súboru SKD v Martine, ktorej meno sa spája s mnohými dramaturgiami v SKD. Možno ani Martinčania však nevedia, že Monikino úsilie a nasadenie je každoročne pretavené do festivalu Dotyky a Spojenia, ktorého kľúčovou osobnosťou Monika Michnová nepochybne je. Aj vďaka jej usilovnej práci si festival zachováva svoju dlhoročnú skvelú úroveň. Nech sa páči, tu je spomínaný rozhovor.

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ?

Keďže som vyrastala v Bratislave, rodičia ma občas zobrali do Slovenského národného divadla alebo do Bratislavského bábkového divadla. Pamätám si, že som ako dieťa bola svetom divadla fascinovaná, no zdalo sa mi úplne nemožné sa doň dostať. Ten pocit, že divadlo je pre mňa niečo nedosiahnuteľné, si pamätám veľmi presne. Druhé očarenie prišlo na strednej škole, keď som videla divadlo Astorka. Z toho vidieť, aké dôležité je, aby deti mali čo najviac možností chodiť do divadla. Môže to v nich prebudiť lásku k umeniu.

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote?

Aktuálne nosím na tvári rúško „SKD pozitív“ a v diári mám ceruzku s logom nášho festivalu Dotyky a spojenia.

3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …?

… môže to vyznieť trochu pateticky☺ a každý si predstaví niečo iné.

4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili?

Pochopila som, že niekedy je dôležité vzdať sa toho najlepšieho nápadu a netrvať na ňom silou mocou. Tým sa riadim aj v bežnom živote.

5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli? 

Myslím, že by som mala ambíciu pracovať v médiách. Napríklad ako editorka. Okrem divadelnej dramaturgie som študovala aj žurnalistiku a prácu novinárov si veľmi vážim a obdivujem ju. Myslím, že by ma na nej bavilo to, čo na práci v divadle – že každý deň je iný a nehrozí vám, že upadnete do stereotypu.