Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – DIVIACKE KRUHY
Utorkový podvečer 13.9.2022 patril opäť spojeniu príjemného s užitočným. Spoločná prechádzka nás zaviedla na okraj Diviak, kde sme sa postupne dostali k časti územia DIVIACKYCH KRUHOV.
Územie je vyše 30 km dlhé (od Hornej Štubne po Jazernicu) a široké takmer 6 km a tvorí ho asi 40 kruhov, čiže bezodtokových preliačín v diviackom náplavovom kuželi.
Náplavový kužeľ vznikol v strednom pleistocéne (mindel) v južnej časti Turčianskej kotliny, chaotickým usadzovaním splavenín z Kremnických vrchov a južnej časti Veľkej Fatry vodnými tokmi Turiec, Žarnovica a Dolinka.
Úplnú väčšiu usadenín tvorí andezit a jeho tufy (sopečný popol) v podobe okruhliakov (pôsobenie vodného transportu) s dobre viditeľnou a rôznorodou geologickou štruktúrou (hnedočervený s prímesou krveľa, bledohnedý s prímesou hnedeľa, tmavé kryštáliky pyroxénu). Chaotické usadzovanie spôsobilo, že jemnozrnnejšie časti kužeľa poklesávali a tie hrubozrnnejšie časti vystupovali. Tie poklesávajúce časti sú preliačiny pôdy – „kruhy“ s jedinečnými pôdami (orgnozeme), špeciálnym vodným režimom a osídlením mokraďových rastlinných spoločenstiev a živočíchov.
My sme zamierili k dvom z nich, ktoré sú vyhlásené za CHRÁNENÝ AREÁL. Nachádzajú sa uprostred rozsiahlych poľnohospodárskych polí. Už z diaľky je evidentné, že aj tu sa prejavilo tohtoročné suché a teplé leto. Na území, ktoré je po väčšinu roka zaplavené alebo „podmáčané“ sme mohli kráčať. Aj „domáca“ a pôvodná ostrica vysoká, ktorá vytvára už nám dobre známe „stoličky“ nie je už v dobrej „kondícii“ na toto ročné obdobie. Prezrádzala to jej hnedá farba a olámané steblá a listy nasvedčujúce skoršiemu koncu vegetačného obdobia práve kvôli suchu.
Pôsobením nepriaznivých vplyvov priemyselného poľnohospodárstva ako je odstránenie medzí, veľkoplošná strojová hlboká orba, veterná a vodná erózia, hnojenie a práškovanie okolitých polí sa mení kvalita pôdy a vody a tým aj zastúpenie druhov a spoločenstiev rastlín, živočíchov a ich biotopov. Vzácnu oblasť osídľujú noví “návštevníci“ invazívne a rozpínavé rastliny najmä smlz kroviskový, trstina, chrastnica trsťovníkovitá, pichliač roľný, zlatobyle kanadské a obrovské.
Oblasť je významným migračným koridorom pre vtáky. Na ťahu sa tu zastavujú kulíky, kalužiaky, pobrežníky, kane stepné a močiarne. Svoje potomstvo tu počas jarných a letných mesiacov vychovajú trsteniare, pŕhľaviare, strnádky, trasochvosty žlté. V studených mesiacoch sú zas útočiskom pre kane sivé a myšiaka severského, ktorí tu zimujú.
Toto staré územie vyvíjajúce sa rádovo 1 000 až 10 000 rokov obývali kedysi hojne, dnes už za optimálnych podmienok žaby (skokany, ropuchy) mloky, užovka obojková, hraboš močiarny, vzácna riasa spájavka. Vysoké ostrice a priestor medzi nimi využívajú zajace, vysoká a diviačia zver na oddych a spanie.
Diviacke kruhy boli posledným zastavením v rámci projektu Náš Turiec – kde všade nachádzame „tykadlá prírody“. Na spoločných 13 prechádzkach sme postupne navštívili viacero lokalít v našej malebnej Turčianskej záhradke. Videli sme krásu prírody, ale aj jej skazu…Hovorili, ale hlavne sme si ukázali v priestore prejavené procesy deštrukcie, ale aj možné konštruktívne, „resuscitačné“ procesy, o ktoré sa postará sama príroda, ale pomôcť jej môže aj ruka ľudská. Tak, ako je rozmanitá a rôznorodá príroda sama, taká sa postupne vytvorila skupinka ľudí okolo tykadiel. Zišli sme sa z viacerých kútov, rôzneho veku, profesií. Spojil nás záujem o našu prírodu ale hlavne zaujímavé a erudované rozprávanie, komentovanie a vysvetľovanie nášho lektora Janka Topercera. ĎAKUJEME všetkým, ktorí ste boli s nami. Náš projekt končí, ale „TYKADLÁ PRÍRODY“ zostávajú…
Kapustné záhrady – napriek svojmu názvu sa v nich kapusta nepestovala. A odkiaľ teda pochádza tento názov? Sú dve teórie. Prvá je, že záhrady sa nachádzajú na bohatých, humoidných, nivných pôdach a práve kapusta pre svoj rast potrebuje takúto pôdu. Druhá teória hovorí, že vyskytujúce sa trsy ostrice metlinatej z diaľky pripomínajú kapustné hlavy. Ale pravda je aj možno niekde inde, pretože Matinčania neboli prezývaní len ako Kalužiari ale aj Kapustniari.
Niva, na ktorej sa nachádzajú kapustné záhrady poskytuje zaujímavé pohľady na ostrovčeky ostrice metlinatej a kopčeky mravenísk s bielymi čiapkami snehu. Okraje nivy tvoria bohaté porasty vŕby krehkej, čremchy, jelše, jaseňa. V záhradách sme vyplašili pestrofarebné hýle, ktoré si pochutnávali na červených plodoch kaliny, zaškriekala sojka. Ponad naše hlavy prelietali mlynárky dlhochvosté, ozval sa ďateľ, oriešok. Bohatosť záhrad dopĺňali početné hlohy so zvyškami tmavočervených plodov aj „bochníky“ krovinatej vŕby popolavej. Tá na jar poskytuje včelám prvú pastvu.
Zamerali sme sa predovšetkým na výskyt ostríc. Ostrica vyzerá ako tráva, ale je to bylina, z ktorej odumretých zvyškov vzniká slatina. Slatina je teda rašelinou z ostríc. Je
Ale lúka poskytla aj nevšedné pohľady do vrchov Malej a Veľkej Fatry, krovinaté ostrovčeky briez, osík, hlohov s plôškami mladého porastu buka, duba, hrabu a našiel sa aj orech. Na travertínovom „Kamenci“ ešte kvitli zlatobyle, pakost močiarny, marinka psia, deväťtorník, čermeľ hájny, ľadenec rožkatý, konopnica žltkastobiela i parnasia močiarna. Počuli sme ďatle, sýkorku uhliarku, sojky zaštebotal aj pŕhľaviar červenkavý. Bol to príjemný podvečer, plný nových poznatkov a vnemov, ktoré zjemňujú a prehlbujú našu pozornosť k okolitému svetu.Stretneme sa aj o mesiac, naše tykadlá zamieria do Koštian k brehom Turca. Podrobnosti spresníme, už teraz sa na vás tešíme!
