Známi neznámi (v týchto časoch) – Peter Lipa

Milí naši priaznivci, pripravili sme pre vás sériu krátkych rozhovorov so zaujímavými, známymi ľuďmi. Oslovili sme našich kamarátov, známych, spolupracovníkov a radi by sme vám aj týmto spôsobom sprostredkovali známe osobnosti z trochu inej strany, ako ich bežne poznáme. Položili sme im zopár zdanlivo jednoduchých otázok – tentokrát zameraných na letné témy.

Ako prvého vám prinášame odpovede Petra Lipu – najvýznamnejšej osobnosti slovenskej jazzovej scény. Zdá sa, že jeho život plynie veľmi dynamicky aj vďaka jeho mladíckemu duchu. A kde sa zjaví, tam šíri okolo seba pohodu. Zavnímajte si túto pohodu spolu s nami prostredníctvom tohto rozhovoru.

1, Keď sa plavíte vo svojich myšlienkach, o čom najčastejšie snívate?

Snívam najčastejšie v noci a málokedy si ten sen zapamätám. Môj denný život je väčšinou spojený s realitou,  ktorá nás obklopuje. Hudba je pre mňa oblasť, s ktorou sú spojené sny a každá chvíľa, keď sa „plavím“ myšlienkami.

2, Ktoré slovesá by ste priradili ku letu?

Neviem, či to budú slovesá, ale niektoré slová určite.  Farebný ako celok, a všetky variácie farieb, pretože leto sú pre mňa farby. Voda a všetko, čo s ňou súvisí – od tej dažďovej až po tú, v ktorej sa kúpeme, alebo sa na ňu len pozeráme.

3, Aká vôňa sa vám spája s letom?

Vôňu som v predošlej odpovedi nespomenul len preto, lebo tu je samostatná otázka. Odpoveď je jednoduchá. Všetky vône. Najmä vône kvetov. Vďaka tej karanténe som totiž zažil a zažívam úplne nové pocity. Už od marca som na chate a užívam si celé vegetačné obdobie priamo v prírode, čo sa mi ešte nikdy v živote nestalo.

4, Máte nejaké letné zvyky, ktoré dodržiavate?

V lete sa podstatne viac pohybujem. Denne absolvujem prechádzku, plávam, hrám stolný tenis. Som rád, že v lete sa nemusím obliekať. Milujem krátke nohavice, bosé nohy, krátke rukávy, slamený klobúk.

5, Čo alebo koho vám leto prináša/prinieslo do života?

Leto je radosť. Tohtoročné leto je vďaka tomu, čo nás tu ohrozuje, trochu iné – ale sedieť v chládku, čítať, počúvať muziku, alebo spievať večer na námestí je pre mňa veľmi krásna predstava. Máme v záhrade päť mačiatok. Nie sú naše , ale také spoločné s ďalšími susedmi.  Keď prídu, tak ich sledujem ako detektívku.

6, Ktorú svoju letnú dovolenku by ste „sfilmovali“ a prečo?

Koncom sedemdesiatych rokov sme hrali 10 týždňov s kapelou na ostrove Cres v Chorvátsku. Bol to jeden ucelený príbeh, mal začiatok aj koniec. Udialo sa tam veľa malých  epizód, na ktoré spomínam. Mohli by byť pokope, ako sa navzájom preplietajú. Chcelo by to ale dobrého scenáristu. Najviac sa mi páčilo to, že sme sa stali za ten čas súčasťou tamojšej domácej komunity. Jednoducho my sme boli domáci a turisti sa striedali.

7, Kde vo svete alebo na akom mieste sa cítite ako doma?

Domov pre mňa asi nie je len adresa, prípadne miesto. Moje muzikantské povolanie mi  prináša vždy nové miesta, kde ma čakajú väčšinou milí a vďační ľudia. A domov, to sú pre mňa ľudia, moji blízki. To ostatné  sa dá ľahko prispôsobiť. Ja som skromný človek. Veľa toho nepotrebujem.

8, Čo pre vás predstavuje slovo PRÍSTAV?

Prístav mi evokuje automaticky loď. To je situácia, v ktorej sa necítim celkom komfortne, lebo mávam tzv. morskú nemoc.  Ale prechádzka po akomkoľvek prístave je príjemná, lebo vtedy vidíme s tými loďami aj všetky tie vzdialené cudzie miesta, kam by sme sa radi na chvíľu pozreli.

A potom tu je ten náš domáci prístav. Všetci sme vlastne lode, ktoré sa plavia za niečím, ale nakoniec sa vracajú domov.