Vzdelávanie

Kapustné záhrady – napriek svojmu názvu sa v nich kapusta nepestovala. A odkiaľ teda pochádza tento názov? Sú dve teórie. Prvá je, že záhrady sa nachádzajú na bohatých, humoidných, nivných pôdach a práve kapusta pre svoj rast potrebuje takúto pôdu. Druhá teória hovorí, že vyskytujúce sa trsy ostrice metlinatej z diaľky pripomínajú kapustné hlavy. Ale pravda je aj možno niekde inde, pretože Matinčania neboli prezývaní len ako Kalužiari ale aj Kapustniari.

Kapustné záhrady v Košútoch sa vyskytujú v kline jordánskej a vážskej terasy, dnes ich poznáme pod názvom martinské terasy. Aj blízky Atilov hrob je pozostatkom dlhodobého pôsobenia vôd Turca, Váhu a Jordánu. Terasy tvoria prirodzenú krajinnú hranicu, ktorá zadržiava splaveniny (často hnojivá) z okolitých polí.

Aj keď sa hovorí, že príroda v zime „spí“, opak je pravdou. Čerstvé krtince či stopy v snehu upozorňujú na čulý okolitý život. Vianočný sneh v blízkosti panelákov umožnil deťom veselé šantenie, nám čítanie stôp v snehu prezradilo „hopkanie“ zajacov, „čiarovanie“ líšok, pobiehanie kuny i jemné stopy drobnej ryšavky.

Niva, na ktorej sa nachádzajú kapustné záhrady poskytuje zaujímavé pohľady na ostrovčeky ostrice metlinatej a kopčeky mravenísk s bielymi čiapkami snehu. Okraje nivy tvoria bohaté porasty vŕby krehkej, čremchy, jelše, jaseňa. V záhradách sme vyplašili pestrofarebné hýle, ktoré si pochutnávali na červených plodoch kaliny, zaškriekala sojka. Ponad naše hlavy prelietali mlynárky dlhochvosté, ozval sa ďateľ, oriešok. Bohatosť záhrad dopĺňali početné hlohy so zvyškami tmavočervených plodov aj „bochníky“ krovinatej vŕby popolavej. Tá na jar poskytuje včelám prvú pastvu.

Pestrosť a rôznorodosť ukazuje výskyt liečivej štetky lesnej, inváznych smlzí trsťovníkových, na stromoch prítomné hálky hrnčiarky ružovej, či drevokazná huba ohňovec.

Chceli sme byť neformálni, chceli sme, aby ste sa v našej spoločnosti cítili uvoľnene a príjemne, hľadali sme spôsob, ako o zložitých témach a procesoch hovoriť citlivo a jasne. Nebáli sme sa byť poetickí, vzletní, požívali sme analógie a prirovnania, tvorili sme slovné novotvary…

Všetky naplánované stretnutia sa ani raz nezrušili ani nepreložili. Vďaka nadšeniu Janka, Roba, vás všetkých, ktorí ste prišli…a samozrejme vďaka našej spoľahlivej a milovanej MAMINE PRÍRODE, ktorá je k nám stále štedrá…Tešíme sa na vás aj v novom roku!

9.9.2021 podvečer sme opäť mali možnosť spoločne vnímať „tykadlá prírody“, ktoré nám poskytla prechádzka na Piatrovej. Zamierili sme na slatinné lúky pod hotelom Junior a tam začalo Jankove rozprávanie o mozaike geologickej, rastlinnej a živočíšnej. Priľahlé voňavé slatinné lúky ešte aj v tomto neskorom mariánskom lete ponúkali pohľad na pestrú paletu aj keď už odkvitajúcich bylín, kvetín a tráv.

Zamerali  sme sa predovšetkým na výskyt ostríc. Ostrica vyzerá ako tráva, ale je to bylina, z ktorej odumretých zvyškov vzniká slatina. Slatina je teda rašelinou z ostríc. Je
„ mokrým a pružným ostrovčekom“ uprostred lúky. My sme našli ostrice šupinatoplodé, parožnatky, konopáče, ale aj invázne smlze či pichliače roľné. Chýbali už typické, žiaľ vyhynuté rosičky a tučnice.
Keďže sme sa pohybovali po lúkach, dotkli sme sa aj témy obhospodarovania lúk. Mali sme možnosť vidieť lúku po kosení – mulčovaní, na ktorej zostala pokosená tráva tzv. mulč. Aj keď je tento typ obhospodarovania popisovaný ako pôdu obohacujúci spôsob, v našom prípade sme videli deštrukciu. Jej dôsledkom je vyhynutie pôvodných dnes už vzácnych rastlinných spoločenstiev, ktoré vyžadujú práve pôvodnú chudobnú pôdu. Pôvodnú vegetáciu vytláčajú súčasné, rýchlo sa množiace druhy tráv vyžadujúce dostatok dusíka v pôde, ktoré práve mulčovanie prináša. Citlivým riešením by mohlo byť tradičné kosenie či spásanie dobytkom.

Ale lúka poskytla aj nevšedné pohľady do vrchov Malej a Veľkej Fatry, krovinaté ostrovčeky briez, osík, hlohov s plôškami mladého porastu buka, duba, hrabu a našiel sa aj orech. Na travertínovom „Kamenci“ ešte kvitli zlatobyle, pakost močiarny, marinka psia, deväťtorník, čermeľ hájny, ľadenec rožkatý, konopnica žltkastobiela i parnasia močiarna. Počuli sme ďatle, sýkorku uhliarku, sojky zaštebotal aj pŕhľaviar červenkavý. Bol to príjemný podvečer, plný nových poznatkov a vnemov, ktoré zjemňujú a prehlbujú našu pozornosť k okolitému svetu.Stretneme sa aj o mesiac, naše tykadlá zamieria do Koštian k brehom Turca. Podrobnosti spresníme, už teraz sa na vás tešíme!